Rozhovor s rímsko-katolíckym dekanom D. Pardelom

Ján SvrčekHlavná stránka22.12.2025

Vianoce už naozaj klopú na dvere. Pred sviatkom, keď kresťania slávia narodenie Spasiteľa, Ježiša Krista, sme oslovili dekana rímsko-katolíckej cirkvi v Ružomberku Dušana Pardela.

Ako bude vyzerať Štedrý deň na ružomberskej fare? Chystáte sa aj variť? Kupujete si darčeky? 

„Náš Štedrý deň je veľmi živý a naplnený spoločenstvom. Keďže si na fare varíme sami, veľká časť dňa patrí spoločným prípravám v kuchyni. Ešte predtým, než si sadneme k slávnostnému stolu, však máme taký náš zvyk – ideme na cintorín a navštívime aj útulok, aby sme symbolicky priniesli svetlo Vianoc zosnulým a opusteným. Tesne pred večerou sa ešte všetci spolu presunieme do kostola. Tam sa v tichu krátko pomodlíme jeden za druhého, za našich blízkych a zvlášť za celú našu farskú rodinu. Presne o 18. hodine potom rozozvučíme najväčší zvon na veži, ktorý ohlási začiatok slávenia nielen nám, ale celému mestu, a až potom si sadáme k štedrovečernému stolu. Samotná večera bude tento rok výnimočná, pretože okrem nás piatich domácich kňazov, privítame aj dvoch či troch spolubratov, ktorí by inak boli sami. Vytvárame tak nádherné spoločenstvo, všetci sviatočne naladení a oblečení. Hoci pochádzame z rôznych regiónov a naše Vianoce sú tak trochu „multikultúrne“, no najkrajšie na tom je, že sa tam každý cíti prijatý. V tej chvíli sme si navzájom domovom. Aj sa obdarúvame. Sú to skôr drobnosti – ponožky, knihy, drogéria – no ide o to gesto pozornosti a bratskej blízkosti.“

Deti vnímajú Vianoce predovšetkým cez darčeky, dostali ste aj v vy taký, na ktorý ste dodnes nezabudli? 

„Jeden taký darček mám v živej pamäti, hoci to nebola hračka ani žiadna vec. Bol som vtedy druhák na gymnáziu, keď nám mama s otcom, mne a môjmu bratovi oznámili, že budeme mať sestričku. Táto správa o novom živote, o tom, že sa naša rodina rozrastie, bola pre mňa tým najkrajším darom, na ktorý sa nedá zabudnúť. Bol to dar života, ktorý predčil všetko materiálne.“

Čo nikdy u vás doma nesmelo chýbať na Štedrovečernom stole?

„Bolo to jednoduché, no pre mňa posvätné – oblátky a med. Spája sa mi s tým jeden z najkrajších momentov večera. Otec nám tým medom urobil krížik na čelo a dal nám rodičovské požehnanie. Vždy pri tom vyslovil prianie, aby sme boli dobrí ako ten med. Tento otcov dotyk a jeho žehnajúce slovo, to bola tá chvíľa, bez ktorej by sme si začiatok večere nevedeli predstaviť.“

Kedy ste objavili duchovný rozmer Vianoc a začali ste ich vnímať ako oslavu narodenia Spasiteľa?

„Skutočný duchovný zlom a hĺbku Vianoc som paradoxne prežil vtedy, keď som bol ochudobnený o ich vonkajšiu, tradičnú krásu. Bolo to počas mojich štúdií v Taliansku. Prvýkrát som bol bez rodiny, bez priateľov, chýbal sneh, nemal som darčeky, klasickú slovenskú štedrú večeru ani náš stromček. A práve v tom tichu kostola, kľačiac pred krásnym betlehemom a krížom, som si uvedomil podstatu. Keď zmizol ´hluk´ tradícií, zostal len Boh. Tam som prvýkrát bytostne pocítil, že Vianoce nie sú o kulisách, ale o prítomnosti Boha.“

Čo je najväčší zázrak Vianoc?

„Pre mňa je to práve to tajomstvo o prítomnosti Boha. Že to nie je len nejaká vzdialená energia, ale Boh s ľudskou pokožkou. Boh, ktorý nie je odťažitý, ale ktorý kráča s nami aj v tom úplne ľudskom, bežnom a obyčajnom dni. Najväčším zázrakom je, že prichádza kvôli nám z čistej lásky, aby nám bol nablízku v každej situácii nášho života.“

Čo by ste pri tejto príležitosti zapriali ľuďom? 

„Želám všetkým Ružomberčanom i ľuďom dobrej vôle, aby v tom vianočnom zhone dokázali nájsť chvíľu ticha. Aby pod stromčekom nenašli len hmotné dary, ale predovšetkým jeden druhého – odpustenie, pokoj a blízkosť. A aby v tom tichu, podobne ako ja kedysi, začuli tichý hlas Boha, ktorý im hovorí: ´Mám ťa rád´. Všetkým prajem požehnané a milostiplné Vianoce.“

Foto: autor, facebook