Ružomberčan Ľ. Schmida medzi osobnosťami Liptovského Mikuláša

Ján SvrčekHlavná stránka24.3.2026

Pri príležitosti 740. výročia založenia si mesto Liptovský Mikuláš pripomína nielen svoju bohatú históriu, ale aj osobnosti, ktoré formovali jeho kultúrnu identitu a šírili jeho meno i ďaleko za hranice Slovenska. Medzi tieto autority patrí tiež fotograf, organizátor a vizionár, mikulášsky rodák, žijúci v Ružomberku, Ľubomír Schmida.

Tvorba Ľubomíra Schmidu (nar. 1961) presahuje rámec klasickej fotografie. Jeho celoživotné dielo Živly Zeme – Fiat Lux predstavuje hlbokú vizuálnu výpoveď o prírode, svetle a duchovnom rozmere krajiny. Prostredníctvom objektívu zachytáva nielen krásu Slovenska, ale aj jeho dušu – od majestátnych hôr po tiché zákutia vody a krajiny.

Ľ. Schmida je spoluautorom mnohých významných obrazových publikácií ako Čarovné Slovensko, Čarovný Liptov, Orava, Turiec, Čarovné sakrálne stavby či Čarovné vody Slovenska. Jeho poetický rukopis sa výrazne prejavil aj v publikácii Čarovný Ružomberok. Mimoriadny ohlas zaznamenali takisto diela s nadnárodným rámcom, ako Bajkal – modrá perla Sibíri či Kazachstan – krajina koní.

Tento majster fotografie je držiteľom prestížnych medzinárodných titulov EFIAP a EsFIAP, ako aj domácich ocenení vrátane MZSF. Ministerstvo kultúry SR a Národné osvetové centrum mu udelili významné ocenenie Svätého Gorazda, je taktiež držiteľom Ceny Klubu UNESCO. Za povšimnutie rovnako stojí, že jeho diela boli vystavované vo svetových metropolách – v New Yorku, Pekingu či Šanghaji. Ako jeden z mála slovenských fotografov prezentoval svoju tvorbu dokonca na pôde Organizácie Spojených národov.

Tiež ide o dlhoročného predsedu Zväzu slovenských fotografov, ktorý stál za organizáciou pätnástich európskych fotografických festivalov, desiatich ročníkov Tatranského mapového okruhu a takmer päťdesiatich ročníkov súťaže umeleckej fotografie členov ZSF. Ľubomír Schmida bol aj ako hlavný spoluorganizátor 29. svetového kongresu FIAP v roku 2008, ktorý priniesol na Slovensko 180 fotografov zo 43 krajín sveta.

Foto: archív Ľ. Schmida