
Literárny klub ružomberských spisovateľov pripravil už 56. stretnutie literátov Rendezvous pod schodmi, ktoré sa uskutočnilo 13. mája v Mestskej knižnici Ružomberok. Zúčastnili sa ho Jaroslava Kuchtová, Peter Mišák, Milan Chovan, Ladislav Hrubý, Marián Mydlo, Štefan Packa a Jaroslav Rezník.
Súčasťou podujatia bolo aj spoločné stretnutie vedenia Literárneho klubu ružomberských spisovateľov, Krajskej odbočky Spolku slovenských spisovateľov v Žiline a Čestného občana mesta Ružomberok i Čestného predsedu Spolku slovenských spisovateľov Jaroslava Rezníka. Práve v tomto rámci privítali najnovšiu knihu tohto významného autora.
Novinkou je dielo Požehnanie, ktoré predstavuje súhrn knižných a časopiseckých vydaní pôvodnej básnickej tvorby Jaroslava Rezníka. Zväzok obsahuje aj texty z jeho najnovšej tvorby a ponúka čitateľovi fundovaný odborný pohľad na život a dielo autora, o čo sa postaral doslov literárneho vedca Júliusa Lomenčíka.

Jaroslav Rezník počas stretnutia priblížil svoj vzťah k literatúre a svoju tvorivú cestu. Zdôraznil, že vytvoril množstvo diel pre rozhlas a vyjadril aj svoj vzťah k poézii, hoci bol dlhé roky vnímaný najmä ako autor literatúry faktu. „Cítim zadosťučinenie, že mi vyšlo súborné dielo, kde sú aj básne z roku 1966. Ja som sa nevenoval poézii a bol som chápaný ako autor literatúry faktu,“ poznamenal J. Rezník.
Požehnanie nie je nová básnická zbierka, ale rozsiahly súborný zväzok, ktorý zhromažďuje Rezníkovu básnickú tvorbu naprieč desaťročiami. Ide o novú knihu, no obsahovo predstavuje kompletný výber z jeho staršej aj najnovšej tvorby, nie úplne nový autorský text. Kniha tak nie je samostatnou zbierkou, ale súborným dielom – akýmsi „životným dielom v jednom zväzku“.
Dielo predstavuje kompletný obraz Rezníka ako básnika, prekladateľa aj autora pre deti. Je to najrozsiahlejší výber jeho tvorby a je vhodný pre čitateľov, ktorí chcú spoznať autora od jeho začiatkov až po súčasnosť.

J. REZNÍK (*1942) po maturite na ružomberskom gymnáziu študoval slovenský jazyk na Pedagogickom inštitúte v Martine, neskôr muzeológiu na Univerzite T. G. Masaryka v Brne. Bol pracovníkom literárneho múzea v Matici slovenskej v Martine. Pre svoje občianske postoje k udalostiam v r. 1968 musel z Matice odísť. V r. 1975 odišiel do Bratislavy a stal sa pracovníkom Slovenskej literárnej agentúry. V januári 1990 bol zvolený za predsedu Spolku slovenských spisovateľov a od r. 1993 bol riaditeľom Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov. Žije a tvorí v Bratislave.
Foto: Tibor Šuľa
© 2026 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia