Skončil sa 12. ročník Od Tatier k Dunaju (II. časť)

Ján SvrčekHlavná stránka21.8.2024

Dvanásťčlenný tím Skoro Gombašania mal prvú reprízu na 345 km štafetovom behu Od Tatier k Dunaju. Krstom si prešli dve partie z dolného Liptova – Liptovskí vlci a Liptovské Lúžňanky.

„Naše vystúpenie hodnotíme vysoko pozitívne. Oproti minulému roku sme sa vo výsledkovej listine výrazne posunuli hore, takisto sa môžeme pochváliť krásnym časom,“ vyhlásil kapitán družstva z Hubovej Miroslav Zubaj.

Vlani sa Skoro Gombášania prvý raz postavili na štart v Jasnej a bola z toho 80. priečka v hlavnej kategórii All časom 32:20,56 hod. Teraz sa postarali o skokovité zlepšenie – 53. miesto – 30:56,13 hod. „Bežali aj tri ´baby´ a štvrtá bola vodička, keďže je zranená, no takisto všetko zvládla famózne. Naštudovala si trať a nemala ani žiadne problémy s parkovaním. V porovnaní s minulým rokom, sme aj menej spali, no o to viac bolo zábavy. Došlo i k jednej paradoxnej situácii, keď Pavol Šuša na predposlednom úseku trošku poblúdil a pridal si štyri ´kiláky´ navyše. Asi mu bolo málo, tak sme ho potľapkali,“ líčil ďalej „štreku“ do hlavného mesta Zubaj a dodal: „O rok, ak budú všetci zdraví, asi bude veľký problém napísať konečnú zostavu. Črtá sa pretlak. Neviem, či nevypíšeme nominačné preteky.“

Liptovskí Vlci tento ultra maratón sprobovali prvý raz. V spoločnosti All im patrilo 87. mesto – 32:05,52 hod. „Najviac nás preverilo počasie. Hoci sme už dva týždne dopredu sledovali predpoveď, napokon všetko bolo inak. Najprv, skoro každý z nás výdatne zmokol, potom sme si užili trochu tepla a na záver, keď sme už boli dostatočne vyčerpaní, pieklo slnko. Bol to doslova zabiják,“ opisoval svoje pocity kapitán Vlkov Milan Kačník.

Celkove aj v tomto tíme vládla spokojnosť. „Odbehli sme to v pohode. Na prvý raz to bolo super. Nevyskytol sa žiadny problém. Nešlo ale úplne o krok do neznáme, vopred som si zisťoval nejaké informácie od ľudí, čo to už bežali a viackrát som prešiel propozície i všetky pravidlá. Uvidíme, čo bode o rok, či sa zopakuje Od Tatier k Dunaju, alebo dáme štafetový Run Slovakia z Košíc do Bratislavy,“ pripojil Kačník.

Z Liptovskej Lúžnej sa v Demänovskej doline dal do pohybu aj rýdzo „babský“ kolektív. „Išlo o veľký zážitok, hoci to bolo veľmi náročné. Každá na svojom poslednom úseku vyžmýkala zo seba nie sto percent, ale ešte viac. Navzájom sme sa podporovali. Boli sme fakt super tím,“ rozhovorila sa kapitánka Liptovských Lúžňaniek, ktorým v ženskej spoločnosti medzi šiestimi „dvanástkami“ patrilo 4. miesto, Michaela Dudášová. „Počas štafety vám kde – čo prebehne hlavou. V duchu si aj nadávate. Na poslednom úseku som si vravela, už nikdy sa sem nechcem vrátiť. No keď sme boli v cieli, na všetko utrpenie sa zabudlo a zaznelo, že prídeme aj o rok.“

Len mimochodom, dnes Michaela Dudášová oslavuje tridsať rokov. „Štafetovým behom, ktorým bol svojim spôsobom mojim snom, som si dala aj darček k narodeninám,“ doplnila lúžňanská bežkyňa.