Stolnú tenistu A. Kánovú čaká už deviata paralympiáda

Ján SvrčekHlavná stránka24.8.2024

Na Paralympijských hrách v Paríži, ktoré sa konajú od 28. augusta do 7. septembra 2024 bude Slovensko reprezentovať 26 športovcov, z toho sedem stolných tenistov, ktorí dnes (24. augusta) odletia do francúzskej metropoly.

Pre členku ŠKST TPŠ Ružomberok a mikulášsku rodáčku stolnú tenistku vozičkárku Alenu Kánovú Paríž 2024 bude celkove už deviatou paralympiádou a siedmou letnou, pričom naša športovkyňa má za sebou tiež dve zimné v curlingu na vozíku (2014 v Soči a 2022 v Pekingu). Štyridsaťštyriročnej Kánovej, ktorá spod piatich para kruhov sa môže pýšiť piatimi medailami (1 zlatá – 2 strieborné – 2 bronzové) sme pred odchodom do Paríža položili pár otázok.

Čo všetko vás na paralympiáde čaká?

„Súťaže v našom športe sa rozbehnú hneď 29. augusta, keď sa začína mix, kde nastúpim s Borisom Trávničkom. Dvojhry prídu na rad od 1. septembra. Na 28. augusta je naplánovaný otvárací ceremoniál a tu budem niesť našu vlajku spolu s cestným cyklistom Patrikom Kurilom. On hoci pochádza z Tatranskej Štrby, má obchod v Liptovskom Mikuláši, takže dôveru dostali dvaja Liptáci. Hneď po zapálení ohňa, chcem sa vrátiť do paralympijskej dediny a byť čo najskôr v posteli. Pred prvým súťažným dňom sa človek potrebuje dobre a pokoji vyspať.“

Ako ste pripravená na svoje ďalšie vrcholné podujatie?

„Myslím si, že celý náš tím odviedol dobrú prácu. Či už to bola herná stránka, fyzická, no takisto u nás dôležitá je rehabilitácia. Už len, aby sme v pravý čas boli správne mentálne nastavení. Určite nejdem si to užiť, ale ako pravá športovkyňa bojovať o čo najlepšie umiestnenie.“

Ako to vyzerá v miešanej štvorhre?

„S Borisom sme nasadení ako deviaty pár. Čo nie je najideálnejšie. Už ôsme miesto by bolo lepšie. Avšak nevzdávame sa, môže to byť zaujímavé. Paralympijské hry sú iné ako bežné turnaje. Navyše zo Slovenska sa do Paríža chystá veľa fanúšikov. Veľa si sľubujeme od ich podpory, od atmosféry v hale. My za stolmi zase v prvom rade potrebujeme predať, čo sme natrénovali.“

Čo súťaž jednotlivkýň?

„V rebríčku som klesla zo šiestej na siedmu priečku. Viaceré hráčky totiž do poslednej chvíle chodili po turnajoch a zbierali body. Bude to náročné, prvý raz celkove v stolnom tenise neexistujú skupiny, no hneď od začiatku sa hrá vyraďovacím systém, čiže prehra a končíš.“

Oprášite si ešte spomienky na svoje prvé paralympijské hry?

„Išlo o Sydney 2000 a hneď aj so ziskom zlata. To už ale je dávno. Len mimochodom, minulý týždeň uplynulo tridsať rokov, čo som na vozíku. Keď som vstúpila do parastolného tenisu, tak to bola iná doba. Všetko bolo také priateľskejšie, srdečnejšie. Navzájom hráčky sme sa dobre poznali. V poslednom období už ide o čistú profesionalitu. Samozrejme, výrazne narástla aj konkurencia.“

Foto: autor, paralympic.sk