Storočnica evanjelického chrámu

František DianHlavná stránka4.10.2026

Korene evanjelikov v Ružomberku siahajú do 16.storočia. V období 16 – 17 storočia, s malými prestávkami, im pre potreby slúžil Kostol svätého Ladislava.

Tento kostol, neskôr premenovaný na Kostol sv. Ondreja, im patril až do roku 1709, kedy zanikol prvý ružomberský evanjelický zbor. Definitívne stratili kostol, kňaza a ich počet klesal na niekoľko rodín. Oživenie evanjelickej komunity nastalo až v 19. storočí príchod rodiny Makovických do Ružomberka.

Na nedeľných bohoslužbách sa evanjelici nemali kde stretávať, kostol nemali. Sprvu sa stretávali v dome Makovických a potom v upravenom priestore Hanskovského domu. Neboli to dôstojné miesta, ale na čas poslúžili.

V marci 1871 odkúpili za 3100 zlatých dom richtára Janču, pri vyústení Veľkého Závozu, s úmyslom prestavať ho na modlitebňu. Usúdili, že prestavba by bola náročná a dom ponechali ako faru a vo dvore nebývalým tempom postavili novú modlitebňu.

Ružomberskí evanjelici požiadali o odčlenenie z Ľupčianskej matkocirkvi. V marci 1873 bola v meste ustanovená samostatná evanjelická cirkevná organizácia – nový evanjelický cirkevný zbor. Krátko nato, v júni 1873, bol položený základný kameň modlitebne a 7. decembra za prítomnosti novozvoleného kňaza Jána Drahotína Makovického bola jeho slávnostná posviacka.

Začiatkom 20. storočia nastal nárast počtu členov evanjelického zboru a modlitebňa prestala plniť dôstojnú úlohu duchovného stánku. Cirkevníci sa rozhodli postaviť nový kostol. V roku 1913 však narazili na odpor člena mestského zastupiteľstva Andreja Hlinku a následné plány o stavbe prekazila aj 1. svetová vojna.

Až po vzniku Československa v roku 1918 a na základe zmeny stavebného zákona, sa odstránili prekážky pre stavbu fary, školy a kostola. V roku 1920 bol za nového farára zvolený Vladimír Čobrda, neskoršia významná osobnosť evanjelickej cirkvi a slovenského národa.

Najväčším problémom pre výstavbu boli financie. Na stavbu najviac prispela rodina Makovických, Gustáv Klein, ktorý odkázal celý svoj majetok, rôzne inštitúcie a veriaci. Mesto pre stavbu darovalo pozemok o rozlohe 60 árov. V rokoch 1923 - 1925 bola podľa plánov Dušana Jurkoviča postavená evanjelická fara a škola.

Už 10. októbra 1925 podľa projektov architekta Ján Burjana, ktorý prevzal časti prvého projektu Jurkoviča, začala stavebná firma Jozefa Peška s kopaním základov pod kostol. Dňa 4. decembra boli základy pod kostol dokončené a práce na stavbe pokračovali aj v zime.

Prvé bohoslužby boli v rozostavanom chráme 11. apríla 1926, na ktorých biskup Jur Janoška posvätil základný kameň chrámu. V septembri, mesiac pred posviackou chrámu, za veľkej slávy veriacich priviezli do kostola nové zvony. Starší, hodinový, nesignovaný zvon pochádza z roku 1839. Tri mladšie zvony uliala firma bratov Fischerovcov v roku 1926.

Kostol bol postavený ako jednoduchý sieňový priestor s oltárnym uzáverom, jednoduchou a účelovou výzdobou. Oltárny obraz Ježiša žehnajúceho kalich od Petra Michala Bohúňa, je z pôvodnej modlitebne, z roku 1873. Orgán bol v roku 1901 vyhotovený v Kutnej Hore. Zaujímavosťou je, že v kostole sa dodnes nachádza aj barokový kalich z konca 17. storočia.

Slávnostný deň posviacky nového kostola bol pred 100 rokmi, 10. októbra 1926, za veľkej účasti veriacich z Liptova, Oravy, Turca a Spiša. Na vysviacku kostola prišiel biskup Jur Janoška, generálny dozorca Ján Vanovič a ďalší predstavitelia evanjelickej cirkvi. Prítomní veriaci sa do chrámu nezmestili, preto sa bohoslužby konali aj pred chrámom. Na záver slávnosti sa spustil výdatný dážď, ktorý veriaci vnímali ako Božie požehnanie. V tom období mal zbor okolo 2100 veriacich z Ružomberka a okolitých obcí. Takýto počet veriacich si evanjelický cirkevný zbor zachováva dodnes.

Fotogaléria