
Dnes (11. decembra) bola v penzióne Blesk slávnostne uvedená do života kniha niekdajšieho dlhoročného futbalového rozhodcu a potom delegáta, Ružomberčana Stanislava Bombu, ktorý v súčasnosti žije v Liptovskom Mikuláši. Ide o 115 – stranovú publikáciu s názvom Žltá musí, červená môže...a čo na to litera?
„Každá fotografia v tejto publikácii vyťahuje okamih času a zmení život tak, že ho zastavuje. Písal sa rok 1958. Na moje prvé sväté prijímanie som dostal od starej mamy futbalovú loptu, ktorú môj starý otec mal odloženú v skrini. Táto lopta ma sprevádzala po celý život, dopriala mi veľa radostí, za čo jej vďačím a som jej veľkým dlžníkom“. Tieto vety sú napísané v úvode prvej kapitoly diela niekdajšieho strážcu futbalových pravidiel.

Ešte predtým ako prišiel na rad hlavný bod „krstu“ v spoločnosti tých najbližších ľudí, vrátane rodinných príslušníkov Stanislava Bombu, sa slova ujal prezident MFK Tatran Liptovský Mikuláš Milan Mikušiak, aby stručne zhrnul, predovšetkým športový životopis hlavnej persóny akcie: „Stano hrával v Ružomberku futbal za dorast a potom za mužské ´béčko´, a to do dvadsiatich šiestich rokov. Potom v jeho futbalovej kariére nastala zmena. Spravil si rozhodcovský kurz a za štyri roky, až neskutočne vyletel z okresu až do I. federálnej ligy. Ako 30 – ročný bol najmladším rozhodcom v najvyššej československej súťaži. Trinásť sezón ho bolo vídať s píšťalkou na československých futbalových trávnikoch a potom pokračoval I. slovenskej lige. A to až do dovŕšenia rozhodcovského veku. Ďalej, bol zo Stanka Bombu, ktorý je tiež držiteľom Zlatého odznaku SFZ, až do jeho sedemdesiatky, delegát.“

Publikáciu do života uvádzal takisto bývalý futbalový arbiter a kamarát autora knihy Ľubomír Samotný, za prítomnosti rímsko – katolíckeho farára z Liptovského Jána Petra Kvasňáka. Tu S. Bomba vytiahol mini „umelku“, akurát vhodnú na stolný futbal. „Krst“ sa uskutočnil malými futbalovými loptičkami. „Počas svojho života som chodil po hracej ploche ako hráč, tréner a potom v úlohe rozhodcu. Na takomto placi človek zažil množstvo emócií. To bol môj život. No aj boj, s hráčmi, s funkcionármi, či divákmi. Jedinou mojou zbraňou bola vlastná píšťalka, ´bombovka´. Nuž a tieto loptičky sme sa rozhodli preto rozsypať, aby si každý mohol jednu zobrať domov pre šťastie. Futbalu vďačím za veľa vecí, naučil ma to, čo by mi inak život neponúkol,“ vyznával sa Stanislav Bomba, ktorý dnes v doslova rodinnej spoločnosti aj oslávil svoju „sedemdesiat päťku,“ ktorú dovŕšil 13. novembra 2025. Slovo si na chvíľu zobral i prítomný pán farár. „Som naozaj šťastný, že som v Liptove stretol takúto osobnosť, ako je Stanislav Bomba. Chcem sa mu poďakovať za mnohé myšlienky, ktorými aj mňa obohatil,“ dal sa počuť Peter Kvasňák.
K celkovej pohode skvele prispel aj hudobník Miťo Bomba. Od začiatku až do konca.

Nielen speváčka Mária Čírová pred časom zabodovala svojim songom Unikát. Status unikát patrí aj tejto „bombovke“. Na svete je prvá kniha o futbalových rozhodcoch a napísal ju najpovolanejší – dlhoročný futbalový sudca Stanislav Bomba, niekdajší absolvent Strednej priemyselnej školy textilnej a papiernickej v Ružomberku.

Foto: autor
© 2026 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia