Vzbura v Hrabovskej doline. Zabudnuté vystúpenie proti režimu

Tibor ŠuľaHlavná stránka6.6.2026

Veľké vystúpenie vojakov a verejnosti proti vláde vtedajšieho Slovenského štátu sa odohralo 4. júna 1939 v Hrabovskej doline.

Vtedy Hlinkova garda zorganizovala spomienkovú slávnosť na posledné verejné vystúpenie Andreja Hlinku v roku 1938. Rozhodla sa na tento účel zneužiť tradíciu miestnych majálesov, občianskych a robotníckych osláv príchodu jari.

Informácie o tejto dejinnej udalosti zhromaždil historik Stanislav Chytka, ktorý podotkol, že od vyhlásenia Slovenského štátu narastalo napätie medzi silnými vrstvami verejnosti, ktoré nesúhlasili s rozbitím Česko-Slovenska, a prívržencami nového ľudáckeho režimu, otvorene inklinujúcemu k fašizácii spoločnosti.

Odbojové plány v ružomberskej posádke

Najambicióznejšie plány odboja mali vojaci, ktorí zažili májovú a septembrovú mobilizáciu proti Hitlerovi a následne hlboké sklamanie z kapitulácie v roku 1938. Trápila ich aj Malá vojna proti Maďarsku v marci 1939.

Odmietli sa zmieriť s novou nedemokratickou situáciou. V miestnej posádke sformovali úvahy o ozbrojenom vystúpení a následnom odchode k československému vojenskému odboju v Poľsku. Chýbali však skúsení dôstojníci aj politici, hnutie rastúce zdola sa nedokázalo dostatočne zakonšpirovať a navyše rad akcií proti Hlinkovej garde či vyvesenie československej zástavy na vrchole Čebraťa na Hitlerove narodniny, viedli veľa vojakov k presvedčeniu, že čoskoro niečo významné vypukne.

Keď majáles prerástol do vzbury

Predseda Okresného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Ružomberku Róbert Fajta priblížil dianie v Hrabove 4. júna 1939.

„Keď sa na majálese prejavili tendencie gardistov dehonestovať vojsko a ukázať svoju dominanciu, začali prepukať drobné konflikty, ktoré však prerástli do otvoreného stretnutia Hlinkovej gardy na jednej strane a vojakmi a robotníkmi na strane druhej. Zneli heslá na oslavu ČR, české revolučné piesne. Gardisti a príslušníci Deutsche Partei boli bití, rozohnaní, ich vybavenie zdemolované. Nemci sa dožadovali privolania nemeckej armády zo Žiliny.“

Žandári, ktorí sa pokúsili zasiahnuť, boli rozohnaní. Privolaná vojenská asistenčná jednotka sa pripojila k vzbure. Vojaci spolu s občanmi tiahli do mesta, ozývala sa streľba do vzduchu. Mesto bolo v podstate paralyzované, nebola však žiadna jednotiaca sila, ktorá by vzbure dala žiadúci smer. V meste nebolo nič, čo by dianie zvládlo, preto bola privolaná pechota z Dolného Kubína a tanková jednotka z Martina.

Osudy hlavných aktérov a tvrdé tresty

Podľa S. Chytku bola vzbura najväčším prejavom domáceho odporu proti fašistickému režimu pred SNP.

Civilisti: Vďaka hrdinskému mlčaniu zatknutých ich neusvedčili veľa. Dostali však tvrdé tresty. Patrili medzi nich robotník Jozef Daneš, Bohumil Charvát, Alois Pokorný, Vladimír Matula.
Desiatnik Kankovský: Jeden z hlavných organizátorov, bol zastrelený už v prvý deň vzbury.
Vojak Bukna: Padol pri prestrelke počas pokusu o prechod hranice.
Tibor Medvecký (veliteľ vzbury): Skončil po neúspešnom pokuse o útek do Poľska v ťažkom žalári a trvalej invalidite.
Ladislav Nosák: Pokúsil sa utiecť a po odpykaní trestu bojoval v SNP ako náčelník 2. československej partizánskej brigády. Nakoniec ho popravili v procese s generálom Žingorom.

Pietna spomienka po rokoch

Udalosti, ktoré sa odohrali pred 87 rokmi v Hrabove pri Ružomberku si pripomenuli účastníci spomienkovej slávnosti 5. júna na historických miestach. Pripomína ich aj pamätná tabuľa, ktorú tam pri tejto príležitosti osadili. Spomienkového podujatia sa zúčastnili aj zástupcovia mesta Ružomberok, žiaci zo Základnej školy na Klačne, vojaci ružomberskej posádky aj verejnosť.

Foto: Tibor Šuľa