Zabudnutá ulica

František DianHlavná stránka26.4.2026

Príbeh ulice, o ktorej píšeme, nie je reprezentačnou ukážkou, ktorou by sa mesto chcelo pochváliť.

Denne sa ňou premiestňujú stovky ľudí do nemocnice, basketbaloví fanúšikovia do športovej haly - Koniarne, ale aj mnoho návštevníkov do nákupných centier. Pravdou ostáva, že staré, schátralé nehnuteľnosti, bližšie ku stredu mesta, sú stále v súkromnom vlastníctve a mesto má zviazané ruky aby to pozmenilo. Ešteže v predchádzajúcich rokoch bol obnovený povrch ulice s obrubníkmi a asfaltom pokryté chodníky. Na východnej strane vyrástli nové bytovky a nákupné centrum. Aká je história tejto ulice?

Názov Poľná ulica vystihuje jej polohu, lebo kedysi bola cestou do obrábaných polí. V roku 1824 sa po prvý raz objavuje jej meno v mestských protokoloch ako Cigánska ulica. V roku 1895, pri pomaďarčovaní ulíc, dostala meno Mező utca (Poľná ulica) a to jej na dlhé desaťročia ostalo. Iba po 2. svetovej vojne bola premenovaná na Faglicovú ulicu. Pomenovanie dostala po funkcionárovi Komunistickej strany Československa, ktorý na ulici býval a v roku 1943 bol v leopoldovskej väznici umučený. Na jednom z domov bola na jeho pamiatku umiestnená pamätná tabuľa. Po roku 1990 sa názov Poľná ulica opäť prinavrátil.

Z čoho vzniklo pomenovanie Cigánska ulica? Môžeme sa iba domnievať. Predpokladáme, že na konci poľnej cesty musela byť cigánska osada. V protokoloch mesta je zaznamenané, že v roku 1606 „mesto vyzvalo vajdu Ondreja, aby vo svojej kolónii udržiaval poriadok a zabránil Cigánom v meste kradnúť.“ Usudzujeme, že cigánska osada bola blízko poľnej cesty, v blízkosti potoka označovaného ako „Teplica“. Potok tiekol popod časť chotára Hríby a napájal panské rybníky za kaštieľom, aby sa potom vlial do Váhu. Polia za potokom sa nazývali „za Teplicou“. V ďalšom zázname v kronike mesta je zapísané, že „v roku 1661 mesto povolilo usadiť sa štyrom cigánskym rodinám a poverilo ich pálením vápna pre potreby mesta.“ Tieto štyri rodiny rozšírili cigánsku komunitu na okraji mesta. Ak mesto na začiatku 19. storočia pomenovalo ulicu Cigánska ulica, muselo mať na to opodstatnenie.

Za riekou Revúcou, kde začína Poľná ulica viedla cesta až ku domu šarhu, ktorý stál niekde, kde je dnes Lidl. Tam bolo aj popravisko „Na Hríboch“ a popravených tam aj zahrabávali. V čase epidémie v týchto miestach zriadili aj cholerový cintorín.

Na začiatku 20. storočia začala výstavba papierní. Na Poľnej ulici začali stavať obytné baraky pre robotníkov. Keď v priebehu 1. svetovej vojny bola vybudovaná vojenská baraková nemocnica, na Poľnej ulici začali pribúdať rodinné prízemné domčeky. Až na malé výnimky, ako rodinný dom Marcela Čavoja na križovatke Poľnej a Jančekovej ulice, a niekoľko ďalších domov, ktoré boli honosnejšie, tu prevažne bývali chudobné rodiny. Vznikajúcej ulici bola venovaná veľmi malá pozornosť. Cesta, či ulica bola plná výmoľov, v čase dažďov blatistá s kalužami. Nebolo nič výnimočné, že na cestu vytekala zo stajní močovka. Vodovod nebol zavedený a až v roku 1941 bola na polovici ulice vybudovaná kanalizácia a povrch vysypaný štrkom a urovnaný. Na ulici bol iba jediný obchod s potravinami a v dome Alexandra Labaja predávali rozličný tovar.

Ani v súčasnosti sa vzhľad časti ulice nevyrovná iným uliciam mesta. Treba dúfať, že v budúcnosti sa aj Poľná ulica dočká krajšieho vzhľadu a opeknie do krásy.

Fotogaléria