
Dnes už málokto vie, kde bol v Ružomberku židovský cintorín. Kedy vznikol a aký osud ho postihol. Pripomeňme si históriu zaniknutého cintorína.
Od roku 1840 bolo v Ružomberku dovolené Židom bývať, sťahovať sa, obchodovať. Početná komunita Židov však nemala synagógu, školu pre deti a ani cintorín. Mŕtvych do kresťanského cintorína nesmeli pochovávať a preto ich na voze prevážali do židovského cintorína v Liptovskom Mikuláši.

Keď v roku 1866 mesto postihla druhá, miernejšia epidémia cholery, prevoz mŕtvych medzi obcami bol prísne zakázaný. Preto židovská obec zakúpila pozemok za mestom, nazývaný Na Griambli (dnes Žilinská cesta bytovky č.12 – č.18) a v roku 1868 tu zriadili židovský cintorín. Od uvedeného roku tu mŕtvych začali aj pochovávať. Cintorín bol využívaný až do 21. marca 1952, kedy bol pochovaný posledný mŕtvy. Za celé obdobie, do roku 1945 tu pochovali 970 zomrelých.
Po rozsiahlom transportovaní Židov do vyhladzovacích táborov v 2. svetovej vojne ubúdal počet pochovaných. V priebehu rokov 1945 až 1952 bolo pochovaných 32 zomrelých a jeden masový hrob neznámych Židov zastrelených v Kaštieli sv. Žofie.

Územný plán mesta Ružomberok mal v pláne výstavbu bytov v západnej časti mesta, kde bol židovský cintorín. Zástupcovia židovskej náboženskej obce nemali námietky voči zrušeniu ich cintorína a využitím územia pre verejný záujem. Požadovali, aby zachované hroby boli exhumované podľa rituálnych predpisov.
Pozostatky kostier uložené do malých debničiek a premiestnené do spoločného hrobu na mestskom cintoríne. Náhrobné kamene, zlomky kameňov a podstavce z pomníkov rovnako premiestnené na spoločný hrob. Za rituálneho dozorcu bol hlavným rabinátom určený pán Singer z Košíc. V rokoch 1965 - 1966 bol cintorín zlikvidovaný. Všetko bolo vykonané tak, ako židovská obec žiadala. Na mieste zlikvidovaného cintorín vyrástol výškový panelák (Žilinská cesta č. 18) a následne štvorpodlažný 66 bytový panelák (Žilinská cesta č. 12-17).

Pozostatky kostier boli uložené v spoločnom hrobe v zadnej časti mestského cintorína a na hrobe z náhrobných kameňov bolo vytvorené lapidárium. V roku 2022 bol zásluhou Milana Fiľa, ktorý dlhodobo podporuje aktivity na záchranu kultúrneho dedičstva v regióne, vybudovaný reprezentatívny pamätník obetiam holokaustu. Sú na ňom uvedené mená obetí holokaustu z Ružomberka. Navrhla ho sochárka a keramikárka Adriana Kutak.
Náhrobné kamene vybraté z pamätníka dostali nové miesta v rámci lapidária. Konečne po desaťročiach pozostatky židovských spoluobčanov a pozostatky židovského cintorína dostali dôstojné miesto, aké si zaslúžia.










© 2026 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia