AKO RÁD SOM ŽIL: spomienka na lekára, ktorýzaložil etikoterapiu

Stanislava Bruk LuckáKultúra20.2.2026

Blízkosť, úcta, ľudskosť – to boli emócie, ktoré sa niesli stretnutím Ako rád som žil v ružomberskej synagóge. Podujatie sa uskutočnilo v stredu 18. februára 2026 abolo venované 70. výročiu úmrtia MUDr. CtiboraBezděka, mestského lekára a zakladateľa etikoterapie.

Myšlienka usporiadať spomienkové stretnutie vznikla na Mestskom úrade v Ružomberku v kancelárii vedúceho oddelenia kultúry, marketingu, cestovného ruchu a športu Miroslava Parobeka a s výraznou podporou referentky kultúry a komunitného rozvoja Lucie Stanovej dostalakonkrétnu podobu.

“Etikoterapiu som si zamilovala pred viac ako dvadsiatimirokmi, ale keď sa pozriem na definíciu etikoterapie odMUDr. Ctibora Bezděka, ktorý bol mestským lekárom v Ružomberku, už som sa s láskou k nej narodila. Podľaneho je - etikoterapia žitie v súlade s božími zákonmi. Vo februári 2026, konkrétne 22.februára, uplynie 70 rokovod jeho úmrtia, a to bol ten impulz, prečo niečo na jehopripomienku v Ružomberku pripraviť,” hovoríorganizátorka DagmaRa Sarita Poliaková.

Nápad so spomienkovým stretnutím v synagóge podporil ajVladimír Červenák, zakladateľ etikoterapeutickej školyAdvaita na Slovensku. Osobne sa ho zúčastnil spolu s mnohými priaznivcami etikoterapie naprieč celýmSlovenskom. “Etikoterapia je jednou z najúčinnejších metód na hľadanie hlbokých príčin ochorení a na rozpoznávanie emócií, stratégií a vzorcov správania, ktoré poškodzujú zdravie. Príčinu chorôb, nehôd a úrazov nachádza v narušených vzťahoch k sebe samému, k iným ľuďom alebo k životu ako takému. Etikoterapia je hlbinnou autoterapiou človeka smerujúceho k celistvosti,” hovorí Vladimír Červenák.

Program sa podľa Poliakovej skladal spontánne – “Film o živote lekára poslal z Prahy vnuk Alexej Bezděk, priatelia z Liptovského Mikuláša sa podujali čítať listypráve od Alexeja, pritancovala tanečnica z ružomberského Orientalica, speváčka z Oravy ponúklaspev piesne, ktorú spievala rodina Ctibora Bezděka prijeho smrteľnej posteli... všetko šlo tak spontánne. Mala som poznámky, ale zostali na stole. Moderovala sompodľa pocitu.“

Vnuk lekára Alexej Bezděk pre svoj vysoký vek do Ružomberka nepricestoval, ale po skončení podujatiaorganizátorom napísal, že bol duchom prítomný počas celého stretnutia a praje všetkým slnko v duši a radosť zo života. “Na stretnutie však prišli dve, nazvala som ich "adoptované", vnučky. Anna Kopřivová a Táňa Bellová, dcéry Michala Kozakova, ktorého lekár prijal v časehladomoru na východe do svojej rodiny a podporoval ho až do vyučenia. Ženy s láskou spomínali na deda Ctibora, vraj to bol najkrajší dedo na svete a mal najpozoruhodnejšiu knižnicu,” hovorí Poliaková.

Synagóga bola zaplnená ľuďmi z celého Slovenska. Nechýbali slzy dojatia ani úsmevy pochopenia. „Mali sme pocit, akoby s nami dedo Ctibor naozaj bol, Takútodôstojnú poctu si zaslúžil. Ako mestský lekár pomáhal slabým, chorým, deťom aj dospelým. Jeho život nám pripomína, že pomoc druhému má hlboký zmysel,“uzatvára organizátorka DagmaRa Sarita Poliaková.