Černová a Kultúrny dom

František DianKultúra8.11.2026

Prvé divadelné predstavenie sa v Černovej hralo na Vianoce 1905. Andrej Hlinka nacvičil s deťmi hru Narodil sa pán.

Na začiatku 20. storočia sa na dedinách začalo šíriť ochotnícke divadlo. Kultúrne domy v tom čase neexistovali, s výnimkou niekoľkých veľkých miest. Na divadelné predstavenia slúžili najmä väčšie miestnosti v miestnych krčmách či hoteloch a počas leta aj priestranné stodoly. Najčastejšie sa však hralo v školských triedach, ktoré bývali najväčšie. Inak to nebolo ani v Černovej.

Prvé divadelné predstavenie sa v Černovej hralo na Vianoce 1905. Andrej Hlinka, v tom čase ružomberský a černovský farár, nacvičil s deťmi hru Narodil sa pán. Hralo sa v novej – nižnej škole, ktorá bola v tom roku postavená.

Miestnosť približne 10 x 10 m bola na triedu veľká ale na divadelnú sálu malá. Časť priestoru zaplnilo javisko, ktoré museli pripraviť. Chystali ho dva dni. Na školské lavice položili dosky, ktoré nemohli pribiť a tak divadelné dosky nemuseli „znamenať svet“, ale mohli byť príčinou prípadného pádu a zranenia.

Scéna pozostávala zo zadnej opony a kulís, ktoré namaľoval maliar Jozef Hanula. Prednú oponu namaľoval na domácom konopnom pláte. Bola ťažká a stáčala sa na hrubú drevenú žrď. Javisko i hľadisko osvetľovali petrolejky, lebo elektrina vtedy ešte nebola zavedená. Čmudiace lampy neraz u hercov i obecenstva vzbudzovali úsmevy. Diváci počas predstavenia stáli, neskôr si tí bližšie bývajúci, doniesli na sedenie lavice.

Nuž, v takýchto podmienkach začínala v dedinách kultúra. Po divadelnom predstavení ďalší deň javisko rozoberali. Počas divadelných dní mali žiaci voľno, lebo sa nemali kde učiť. Napriek problémom s priestorom si divadlo v Černovej získalo množstvo priaznivcov a obdivovateľov. Predstavenia sa hrávali skoro pravidelne, v určité dni v roku.

Po vzniku Československa (1918) prešli divadelníci v roku 1920 pod organizáciu Orol, ktorej predsedom bol Ladislav Hatala. Ten sa stal aj ochotníckym režisérom. Divadelné predstavenia sa začali hrávať v hornej škole, pričom nezištnú pomoc poskytoval učiteľ Róbert Dúbravec.

Všetko bolo potrebné prispôsobiť novým podmienkam – zhotovili sa nové kulisy (keďže pôvodné boli znehodnotené zlým uskladnením) a rolovacia opona sa nahradila zhrňovacou. Do hľadiska sa zakúpilo 70 sklápacích stoličiek a na javisko nové dosky. Po rozpade Orla založili aktívni Černovčania v roku 1928 divadelno-ochotnícky krúžok Máj a predstavenia sa opäť hrávali.

V rokoch 1934 bola zbúraná horná škola a na jej mieste vystavali novú, modernú budovu školy. Po presťahovaní tried zostala budova nižnej školy prázdna a uvoľnené priestory mohli slúžiť pre spoločenské a kultúrne akcie.

V roku 1939 prešla budova rozsiahlou rekonštrukciou v hodnote 50 000 korún, na ktorú sa zložili občania a členovia Katolíckeho kruhu. Zväčšil sa priestor sály, zakúpila sa nová opona a sto stoličiek do hľadiska. V Černovej tak vznikol samostatný a nezávislý kultúrny dom. Počas 2. svetovej vojny tieto priestory využívalo vojsko, až kým budovu 5. apríla 1945 neodovzdal mestu osvetový dôstojník Československého armádneho zboru.

V kronike mesta Ružomberok z roku 1969 sa zo zasadnutia Rady MsNV (Mestského národného výboru) zachoval záznam: „Rada sa uzniesla venovať osobitnú pozornosť ukončeniu rekonštrukcie kultúrneho domu v Černovej.“ Po ďalších stavebných a priestorových úpravách sa objekt stal súčasťou Kultúrneho domu Andreja Hlinku v Ružomberku a dodnes slúži na rôzne spoločenské a kultúrne podujatia.

A čo černovskí divadelníci? Vystriedali sa ich už celé generácie. Úspešne pokračujú v rozdávaní nádherných kultúrnych zážitkov. Za viac ako sto dvadsať rokov majú za sebou desiatky inscenácií, operiet či hier so spevom.