Kočiare ťahané parovozom jazdili aj na Liptove

František DianKultúra5.4.2026

Ľad zo Štrbského plesa vozili na dolnú zem na chladenie mäsa, piva, potravín.

Ľudia nazývali vagóny a lokomotívu v začiatkoch železnice parovozom. Odvtedy uplynulo 155 rokov a železnice, vagóny a lokomotívy, ako aj kultúra cestovania sa zmenili k nepoznaniu. Parné, čmudiace „parovozy“ nahradili elektrické, drevené vagóny vystriedali moderné, komfortné, s klimatizáciou.

K jednokoľajným tratiam pribudla druhá koľaj. Zmenila sa aj rýchlosť cestovania. Kým v začiatkoch bola priemerná rýchlosť vlaku 28 km/h, dnešné rýchliky dosahujú rýchlosť aj 150 km/h.

Premeny železničnej dopravy a cestovania

Pripomeňme si niekoľko zaujímavostí z výstavby železnice na liptovskom úseku spred 155 rokov.

V roku 1865 bol uhorskou vládou schválený zákon o výstavbe Košicko-bohumínskej železnice. Prvý úsek Bohumín - Tešín (32 km) bol odovzdaný do užívania v roku 1867.

Trať cez Liptov sa začala stavať v apríli 1869. Úsek Žilina - Poprad, odhadom 150 km bol postavený za dva a pol roka. Obrovské ľudské úsilie. Žiaľ, rýchlosť výstavby bola na úkor kvality. Na výstavbe súčasne pracovalo až 17 000 robotníkov. V Liptove, vzhľadom na zložitý terén, asi 10 000 robotníkov. Okrem pomocných robotníkov bolo do práce zapojených 935 murárov, 2140 tesárov, 482 kamenárov, 738 mínerov, 152 lámačov kameňa a 953 iných remeselníkov.

Dnešnú stavebnú techniku nepoznali. Pomocníkmi boli kone, voly, povozy, káry, fúriky, krompáče, lopaty a ruky robotníkov. Okrem domácich robotníkov na stavbe železnice pracovali muži z Česka, Sliezska, Nemecka a kamenári z Talianska. Ubytovaní boli v chalupách dedinčanov a odborníci v zemianskych kúriách.

Domáci obyvatelia sa tiesnili v komorách, na povalách, v sene, len aby z prenájmu získali peniaze. Pre ubytovaných varili aj také jedlá, aké si nedopriali ani na výročné sviatky. Boli prípady, že mladí muži s miestnymi dievčatami sa nielen zoznámili, ale uzatvorili i manželstvo a ostali aj na Slovensku (aj v Ružomberku) žiť a pracovať.

Na Liptove postavili tri stanice

Na uhorskom úseku trate bolo vybudovaných 37 staníc navzájom pospájaných Morseovými telegrafnými prístrojmi (telefóny ešte neboli). V dolnom Liptove boli postavené tri stanice: v Liptovskej Teplej, Ružomberku a Ľubochni. Pôvodne mali byť celé z dreva, ale v priebehu výstavby bolo rozhodnuté, že budú murované.

V Ružomberku bola postavená kombinovaná stavba stanice z muriva a dreva. Na prelome 19. a 20. storočia už veľkosťou nepostačovala. V roku 1912 bola prestavaná, zväčšená a podľa vzoru kúpeľných miest s hradenou konštrukciou, vyrezávanými štítmi a množstvom secesných detailov. Pribudol perón - nástupište a odbavovacia hala. Na rozdiel od súčasnosti bolo nepredstaviteľné, aby stanice neboli vyzdobené kvetmi v závesných kvetináčoch.

Zaujímavostí zo železnice

Prvý vlak po trati prešiel 8. decembra 1871. Denne cez Ružomberok prešiel tam a späť jeden nákladný a jeden zmiešaný, osobno-nákladný vlak. V roku 1872 napadlo v Tatrách toľko snehu, že v Štrbe ostala posádka vlaku na päť dní odrezaná od sveta bez jedla a nápojov.

V Rakúsko - Uhorsku bolo málo ľadu na chladenie mäsa, piva, potravín. Na Štrbskom plese cez zimu pílili ľad, vozili do nákladných vagónov a uložený v slame prevážali nocou na dolnú zem. Pri povodni, v roku 1894, stúpla voda vo Váhu o dva metre nad dovtedy nameraný najvyšší stav. Voda zničila piliere mosta pri Žiline a 100 metrov násypu. Tunel Strečno zaplavila voda do výšky 1,6 m. V Kraľovanoch zničila trať v dĺžke 350 m. Význam železnice a zvýšená preprava po železnici nastali v priebehu 1. svetovej vojny. To sa už verejne hovorilo o vybudovaní druhej koľaje. Na uskutočnenie zámeru bolo treba ešte počkať niekoľko desaťročí.

(Údaje čerpané z knihy Dejiny železničnej siete na Slovensku.)