Lodice

František DianKultúra24.5.2026

Skutočnosť, že cez Ružomberok pretekajú dve rieky, je známa vec. Pravdou je, že až do začiatku 20. storočia sa z Ružomberka po Váhu plavili plte na Dolnú zem.

Prevážali nielen drevo, výrobky z dreva aj iný rozličný tovar a potraviny. Plte sa stali dopravným prostriedkom aj pre ľudí. Ľudia, ktorí sa viezli na pltiach nemali pohodlie. Nebezpečenstvo pri Strečne a v dravých úsekoch Váhu nevzbudzovali dôveru. Nehovoriac o špliechajúcej vode pomedzi brvná plte. To, že sa v Ružomberku vyrábali jednoduché dopravné plavidlá - lodice, nie každý vie. A predsa tak bolo.

Z Horného Rakúska sa do Ružomberka dostala zvesť, že tam sa ľudia po vode Dunaja prepravujú na upravených pltiach - lodiciach. Na začiatku 18. storočia začali vyrábať lodice aj na území Slovenska, v Ružomberku. Boli to dlhé plavidlá, široké a ploché, s malým ponorom. Panská píla na Revúcej pri Kaštieli sv. Žofie rezala na lodice dlhé dosky. Špáry medzi doskami boli vypchaté machom a zaliate smolou. Machu a smoly v okolitých lesoch bolo nadostač. Upchaním špár sa dosiahlo, že do lodice nešpliechala voda a cestujúci aj tovar sa nezmáčali.

V roku 1713 prišli do Ružomberka z Gmundenu, z Horného Rakúska, dvaja majstri pre stavbu lodíc, aby postavili prvé plavidlá. K remeslu sa priúčali aj dvaja ružomberskí majstri Michal Zvada a Juraj Mastiš. Ružomberskí majstri sa popri majstroch z Rakúska priučili do takej miery, že v ďalších rokoch mohli pracovať samostatne. V roku 1725 vyrobili len 5 lodíc, ale v roku 1739 až 100 lodíc. V Ružomberku boli lodice vyrábané aj pre iných prepravcov, expedovali ich po Váhu. Iné boli naložené tovarom a obsadené cestujúcimi ľuďmi. Preprava nebola zadarmo. Pltice a zisky z prepravy patrili likavskému panstvu. Nevýhodou tejto dopravy bolo, že pltice sa plavili len dolu Váhom a nevracali sa späť.

V čase prekvitajúceho zbojníctva neboli v bezpečí ani pltníci a cestujúci na lodiciach. Neraz sa stalo, že plte zbojníci zastavili, tovar ukradli, ľudí ozbíjali a pltníkov rozohnali. Známe je, že Jánošíkova družina pod Strečnom ozbíjala farára z Dlhej na Orave plaviaceho sa na plti a pri Kraľovanoch farárovu ženu z Liptovského Jána. Kto sa z významnejších osobností prepravoval na týchto plavidlách? V kronikách mesta je zaznamenané, že na súdne pojednávanie do Pešti, sa v roku 1751 na pltnici viezol ružomberský richtár Rosínsky. Tento druh dopravy použil v roku 1802 arciknieža Jozef so sprievodom do Komárna, v roku 1807 generál Brady so sprievodom do Hlohovca a v roku 1847 slovenskí vlastenci Hodža, Daxner, Francisci, Matuška, Škultéty, Krčméry do Čachtíc na rokovanie o zavedení spisovnej slovenčiny.

Aj z tohoto zabudnutého obdobia sa dozvedáme, že Ružomberok je súčasťou histórie Slovenska a nebol zanedbateľným mestečkom bez významu ani v minulosti.