Urnový háj

František DianKultúra12.4.2026

Kremácia zosnulých nie je novodobý výmysel. Archeológovia na území Slovenska a aj v ružomberskom chotári objavili žiarové pohrebiská už z doby bronzovej.

Popol zosnulých ukladali do keramických nádob a zakopávali do zeme na popolnicových poliach. Od 9. storočia, s príchodom kresťanstva, spaľovanie mŕtvych na dlhé storočia zaniklo. Až koncom 19. storočia sa kremácia v Európe opäť začala presadzovať. Ľudí k tomu viedlo šírenie chorôb a nedostatok miesta na cintorínoch. Po vzniku Československa (1918) prinavrátená myšlienka kremácie sa dostala aj do Ružomberka.

Už v roku 1921 bol v Ružomberku založený spolok „Krematórium“. Združoval viac ako 250 členov a pôsobil až do roku 1929. Potom na určitý čas zanikol, aby v roku 1954 bol opäť obnovený. Mal 34 členov a nazýval sa “Miestny odbor spolku priateľov ŽEHU“.

Odbor sa rozrastal a v roku 1959 už mal 115 členov. Členovia platili ročný príspevok, ktorý po ich smrti umožňoval kremáciu tela iba v malom počte krematórií v republike (Ostrava, Bratislava). Na žiadosť ružomberského spolku bol 8. júla 1959 spolku pridelený pozemok na mestskom cintoríne. Po schválení plánov vyhotovených spolkom priateľov ŽEHU v Prahe bolo 12. decembra 1960 mestom povolené zriadenie urnového hája v rámci akcie „Z“ (dobrovoľnými brigádami). Na vybudovanie urnového hája bolo nutné vybudovať chodníky s obrubníkmi a postaviť pylón, symbol ideí ŽEHU.

Kolaudácia urnového hája bola 3. decembra 1964. Hodnota diela, náklady a práce sa vyšplhali na 80 000 korún. Mesto prevzalo vybudované dielo do svojej správy s tým, že o údržbu sa bude starať z vlastných fondov. Pre budovanie hrobových miest na odkladanie urien platili určité pravidlá. Obrubník urnového hrobu a epitafné dosky mohli byť len z prírodného, alebo umelého kameňa, bez obkladačiek. Predsedom ŽEHU v Ružomberku, po vybudovaní urnového hája, bol Ján Bárta, podpredsedom Jozef Šedek a pokladníkom a tiež kremačným referentom bol Miloš Nigrín. Hromadné ukladanie urien a rozptyl popola nebolo v tom čase ešte vyriešený.

Slovenská legislatíva umožňuje voľné nakladanie s popolom zosnulého. Môže byť uložený v urne do urnového hrobu, alebo do normálneho hrobu ku príbuzným. Urna môže byť uložená do steny - kolumbária, ktorú ešte Ružomberok nemá zriadenú. Pozostalí si môžu urnu ponechať, alebo uložiť na vlastnom pozemku, záhrade. Ak pozostalý nemá rodinu môže jeho popol byť rozptýlený na určenom pietnom mieste. Na kremáciu už nie je potrebný žiadny spolok, ani organizácia.

Po storočiach sa obyvatelia Európy vracajú svojimi zvykmi do dávnej minulosti. Kremácia sa stáva bežnou vecou pochovania zosnulého. V ružomberskom urnovom háji pribúdajú hroby nebývalou rýchlosťou. Ľudia pochopili, že vzdanie úcty zosnulému je možné aj týmto spôsobom.