Oživené ovčiarske tradície

Tibor ŠuľaKultúra29.9.2025

Mitrove slávnosti, ktoré sú spojené s tradíciou ovčiarstva a chovom oviec nielen v obci Ludrová, ale aj na celom Liptove, prilákali 27. septembra do Ludrovej stovky návštevníkov. O tom informoval starosta obce Ludrová Peter Slimák.

Podľa tradície sa slávnosti začali ďakovnou svätou omšou v ludrovskom Božom chráme. Po nej nasledoval kultúrny program pri obecnom úrade. Jeho úvod patril vystúpeniu fujaristov z rôznych kútov Slovenska. Ľudové spevy a tance priniesli na pódium žiaci miestnej základnej a materskej školy. Tých vystriedal nadaný mladý heligonkár Maťko Kmeť.

Ako vyzeral život na salaši? Na túto otázku odpovedali členovia folklórnej skupiny z Liptovskej Lúžnej. Scénicky spracovali pasenie oviec, výrobu ovčích špecialít, ale aj príchod žien na salaš s potravinami pre baču a valachov.

Výroba ovčieho syra a rozprávanie o ovčiarstve za sprievodu fujaristov patrili tento rok k hlavným bodom ludrovského pastierskeho sviatku. Ten spestrili svojím vystúpením muzikanti a ženská spevácka skupina folklórneho súboru Liptov. K nim sa pridali aj členovia folklórneho súboru Očovan. O dobrú náladu sa v Ludrovej postarala aj skupina Ploštín Punk.

K atmosfére Mitrových slávností prispeli aj výrobcovia opaskov a bičov, ako aj predajcovia ovčích špecialít – žinčice, syra a oštiepkov.

Ovčiarske slávnosti na Mitra – na sviatok svätého Demetera – v minulosti symbolicky ukončovali salašnícky rok. „Mitra“ je ľudové označenie pre svätého Demetera, patróna pastierov a salašníkov. Deň Mitra sa spájal s ukončením salašníckej či ovčiarskej sezóny – v tento deň sa ovce vracali zo salaša späť do dediny.

Slávnosť sa v minulosti uskutočňovala 26. októbra, v deň sv. Demetera. Tento sviatok dnes ožíva počas národopisných podujatí. K nim patrili aj tohtoročné Slávnosti liptovskej bryndze, ktoré sa konali 28. septembra v Liptovskom Mikuláši.

V deň Mitra sa ovčiari (juhási, valasi) zvykli zhromaždiť u salašníka a večerať spoločne. Bol to čas, keď sa bilancovali vzťahy, „vypovedali krivdy“ – akási symbolická rozlúčka po sezóne. Salašník vyúčtoval gazdom príjmy a výdavky salaša. Rozoberalo sa napríklad, koľko sa vyrobilo syra, čo sa platilo za pašu, aká bola odmena pre baču, valachov či juhásov.

Gazdovia darovali bačovi alebo valachom rôzne dary, najmä ak sezóna bola úspešná. Vo viacerých prípadoch bývala súčasťou Mitrových slávností aj bohoslužba v kostole – ako poďakovanie za uplynulú sezónu a prosba o priazeň do ďalšej. Ľudia tiež „oferovali“ oštiepky či iné ovčie mliečne výrobky pri bohoslužbe.

Po oficiálnej časti nasledovala veselica: hudba, tanečné zábavy, pri ktorých sa valasi a juhási zabávali, spievali a tancovali. Na stoloch nechýbal baraní guláš ani pečené jahňacie. Výmena či predaj týchto produktov bol prirodzenou súčasťou oslavy.

Text a foto: Tibor Šuľa