Poézia je ako parfum, stačí kvapka. Jana Juhásová o víťazstve v ankete i dvanástich rokoch písania

Stanislava Bruk LuckáKultúra8.5.2026

Publikácia Miesta nedourčenosti – Reflexie poézie 2012 – 2024 získala v ankete Kniha Liptova 2025 prvenstvo v kategórii odbornej literatúry.

Čitatelia ocenili jedinečný pohľad na slovenskú súčasnú poéziu, jej premeny, témy i vnútorné svety autorov. V rozhovore autorka Jana Juhásová približuje, ako vznikalo dielo písané viac než desaťročie, čo pre ňu znamená čitateľské ocenenie.

Čo Vás inšpirovalo k tvorbe knihy Miesta nedourčenosti – Reflexie poézie 2012 – 2024?

Spomedzi mojich šiestich kníh vznikala táto najdlhšie, dvanásť rokov. Najskôr išlo o samostatné reflexie básnických zbierok. Keď som ich spojila do jednej knihy, vytvorili mozaiku či jeden z obrazov slovenskej a sčasti aj prekladovej poézie poslednej výraznej dekády.

V literárnej vede nie sú takto koncipované knihy zriedkavé. Mám ich rada, pretože zároveň ponúkajú predstavu o tom, ako sa konkrétny literárny vedec pozerá na umenie. Verím, že aj moja kniha ponúkne čitateľom zaujímavý príbeh slovenskej poézie a trochu aj môjho vnútorného sveta.

Ako ste prijali správu, že ste opäť uspeli v ankete Kniha Liptova?

Je to veľká radosť, podobne ako pri Slovníčku z básničiek, s ktorým sme uspeli v roku 2024. Teší ma aj to, že sa do centra pozornosti môže na chvíľu dostať poézia, ktorá je pre väčšinu ľudí skôr neznámym svetom. Číta sa menej ako próza.

Čo pre Vás toto ocenenie znamená, najmä keď o ňom rozhodujú čitatelia?

Silnú základňu mojich podporovateľov tvoria študenti literatúry, súčasní aj bývalí, dnes už pedagógovia, ktorí študovali na Katedre slovenského jazyka a literatúry FF KU v Ružomberku. Za dvanásť rokov prešlo mojimi rukami množstvo študentiek a študentov. Všetci sa vo vyučovaní stretli aspoň s jedným textom, ktorý sa nachádza v knihe, aj s viacerými básnikmi a poetkami, o ktorých píšem.

Kniha má teda aj množstvo reálnych čitateľov. Veľkou podporou bola aj kultúrna komunita z Ružomberka, moja rodina, priatelia či rodáci. Som vďačná, že knihu podporilo toľko ľudí. Vážim si to ako prejav priazne a dôvery.

Čím je podľa Vás ocenená kniha výnimočná?

Špecifikom tejto knihy je mozaikovitý charakter. Dá sa čítať od ktoréhokoľvek miesta. Čitateľ si môže vybrať text o zbierke, ktorá ho zaujíma, bez potreby postupovať chronologicky alebo prečítať všetko naraz. Ak ju však prečíta celú, získa pohľad na tri línie, ktoré v nej dominujú. Tvorbu súčasných spirituálnych básnikov, básnický svet žien a tvorbu autorov, ktorým je blízky minimalizmus.

V knihe je nasvietená aj tvorba štyroch básnikov a poetiek spätých s Liptovom, Janka Silana, Ivana Laučíka, Anny Ondrejkovej a Silvie Kaščákovej.

Vaša tvorba je silne spätá s poéziou, prečo?

Reflexiám poézie sa venujem od vysokej školy. Jazyk poézie je vzdialenejší od toho, ktorý používame v každodennom živote. Učím sa mu rozumieť a snažím sa toto poznanie sprostredkovať aj študentom.

Keď sa vám však ozvláštnený a silne koncentrovaný jazyk básne otvorí, zážitok zo sveta, ktorý text sprostredkúva, môže byť veľmi intenzívny. Je to ako parfém, malá kvapka stačí na to, aby vám prežiarila deň.

Na čom momentálne pracujete a na čo sa môžu čitatelia tešiť?

Finišujeme sériu učebníc, pracovných zošitov a metodických príručiek literatúry pre celý stredoškolský cyklus. Túto sériu garantujem a na niektorých častiach sa podieľam aj autorsky. Je to niekoľkoročná práca. Materiály sa postupne dostávajú do obehu a prichádzajú prvé reakcie od pedagógov.

Súbežne nosím v hlave koncept novej knihy, no zatiaľ neviem odhadnúť, ako dlho bude vznikať. Keď príde jej čas, určite sa o to rada podelím.