Rozprávka z liptovských hôr sa premieta v okolitých obciach

Rozprávka z liptovských hôr sa premieta v okolitých obciach

Stanislava Bruk LuckáKultúra28.1.2025

Na Slovensku vznikla jedinečná rozprávka Pod krídlami draka. Za týmto projektom stojí Martin Bereta, autor a režisér filmu, ktorý nám prezradil, ako to inšpirovali lúky nad Hubovou, aké výzvy prinieslo natáčanie v náročných podmienkach a aká bola atmosféra na premiéru filmu, ktorý si diváci zamilovali. Aktuálne ste ho mohli vidieť vo viacerých liptovských obciach, naposledy sa premietal v nedeľu 26. januára v Stankovanoch.

Čo vás inšpirovalo k vytvoreniu rozprávky “Pod krídlami draka” a ako vznikal jej námet?

Len pred nedávno som si spomenul na ten zásadný moment, keď mi skrsla v hlave prvá myšlienka ohľadom tejto rozprávky. Bolo to pred 12 rokmi, keď som kráčal po Poľanách (lúky na hrebeni nad obcou Hubová). Kedysi sa tu chodilo kosiť a hrabať seno, stálo tu mnoho senníkov, z ktorých zostalo stáť už len pár. To miesto zažilo mnoho príbehov a ja som v tej chvíli akoby cítil celú históriu, ktorá z neho sálala. Vtedy sa mi začali v mysli tvoriť prvé obrazy príbehu a začal prvý pomyselný brainstorming medzi mnou a mojimi sesternicami.

Ďalší proces tvorby bol jednoduchý. Väčšina scén vznikla buď vďaka miestu v prírode, ktoré som navštívil a na ktorom sa následne aj scéna odohrávala. Alebo vďaka hudbe, pri ktorej počúvaní sa mi začali pred očami tvoriť obrazy a postavy na papieri začali ožívať. Zväčša je táto hudba aj použitá v danej scéne.

Film ste natáčali v okolí dedín Hubová a Ľubochňa, často v náročných podmienkach. Môžete sa podeliť o najzaujímavejšie alebo najnáročnejšie zážitky z natáčania?

Medzi najzaujímavejšie a najatmosférickejšie patrí bezpochyby natáčanie Jánskej vatry. Točili sme na Frankovych lúkach za obcou Ľubochňa. V momente, keď padla tma a na lúku ukrytú hlboko v horách sa začali zliezať starí, mladí aj ešte mladší, uvedomil som si, že sa nám podarilo niečo výnimočné. Spojiť inak nespojiteľnú partiu skvelých a ochotných ľudí. V tú noc, hoc nebola natáčaná priamo na Jána, bolo kúzlo jánskej noci také silné, že pre mňa osobne predčilo akékoľvek pálenie jánskej vatry aké som v živote zažil.

Medzi tie náročnejšie môžeme považovať pltnícku scénu. Vzhľadom na to, že sme sa rozhodli zhotoviť plť sami, bolo potrebné nachystať drevo už v zime a nechať ho do leta preschnúť, (aby sme sa vyvarovali tomu že sa nám plť potopí, ako to bolo pri prvom nevydarenom pokuse). Drevo bolo potrebné niekoľko krát prevážať, nájsť mu miesto na uskladnenie, odkôrniť a následne postaviť plť, prežiť plavbu, plť rozobrať a opäť odviesť. Celá logistika ako aj stavba a samotné natáčanie boli veľmi komplexné, únavné a v neposlednom rade nebezpečné.

Počas plavby nás v zápale nakrúcania zachytil konár trčiaci z brehu. Všetci sme popadali ako hrušky, kolibu v ktorej som sa schovával počas natáčania s dronom nám odtrhlo a len zázrakom sa nikomu nič nestalo a rovnako ani naša technika neprišla k ujme.

Premietanie v Stankovanoch.

Ako prebiehal výber hercov pre váš film a aké bolo pracovať s amatérskym i hercami z dolného Liptova?

Výber hercov neprebiehal formou castingu. Zväčša som oslovil hercov priamo s tým, že som vedel akú rolu alebo charakter by mohli stvárniť. Nakoľko som každého z nich osobne poznal, postavy ktoré im boli pridelené boli písané na mieru každému jednému z nich, pričom som do postavy vkladal charakter daného herca. Tým pádom nehrali niekoho iného, hrali samého seba. Pochopiteľne nebolo to tak vždy. Pri hercoch, ktorí preukázali väčší herecký talent som si dovolil pri písaní mierne uletieť a zveril im do rúk aj náročnejšie postavy.

Práca s nimi bola skvelá, nakoľko šlo o mojich priateľov, môžem za seba povedať, že väčšinu natáčaní som si užil. Panovala na nich príjemná atmosféra, i keď sme boli často unavení. Mnohí z nich brali natáčanie veľmi vážne, poctivo sa pripravovali. Samozrejme, boli tu aj situácie, kedy boli nervy, kedy padali nadávky a panovala nervozita. Tomu sa dalo naozaj len ťažko vyhnúť, keďže ide o filmový projekt, ktorý výrazne presiahol nás i naše očakávania a boli sme často stavaní do krízových situácií.

Ako dlho trvalo natáčanie tejto rozprávky?

Ak budeme počítať čas od prvotného námetu, ktorý zostal niekoľko rokov ležať v šuplíku, bolo to približne 12 rokov. Čas od prvej klapky po premiéru ktorá sa konala 26.12. 2024 bol štyri a pol roka.

Premiéra filmu sa uskutočnila počas Vianoc v Kultúrnom dome v Hubovej. Aké boli reakcie divákov a ako hodnotíte úspech filmu po jeho uvedení?

Diváci odchádzali z filmu veľmi nadšený, pristavovali sa pri nás, s niektorými hercami a tvorcami sa s nadšením fotili. Na oboch premiérových premietaniach bolo cítiť, že sme doma, medzi svojimi. Také boli aj reakcie – nadšenie, hrdosť na to odkiaľ pochádzajú, úsmev na tvárach počas vtipných momentov vo filme. Film bol cielený najmä na domáceho diváka, ktorý pozná miesta kde sa film točil, pozná súvislosti a reálie, ktoré sa celým filmom nesú. Diváci sa nechali počuť, že im film pripomenul detstvo, kedy bolo ešte bežné, že starí ľudia v krojoch chodili kosiť či hrabať na lúky, kedy v tomto ľudovom odeve strávili celý život. Či už za kravičkou s pluhom na poli alebo pri slávnostných udalostiach ako sú svadby či každotýždňová návšteva nedeľnej svätej omše. Film ich tak presunul do minulosti a ich už veľmi šedivé spomienky začali ožívať a žiariť tými najsýtejšími farbami.

Aké sú vaše ďalšie filmárske plány do budúcnosti? Plánujete pokračovať v tvorbe diel inšpirovaných slovenskou históriou a folklórom?

Plánov je hneď niekoľko, chceli by sme navštíviť každú obec, či mesto, kde budú mať o náš film záujem a teda nebránime sa žiadnemu pozvaniu. Všetky premietania aktualizujeme na našich sociálnych sieťach Beretafilm či na Facebooku alebo Instagrame. Behom tohto roka by sme radi spracovali aj dokument, ktorý bude mapovať tvorbu nášho filmu. Ním sa zrejme uzavrie naša cesta Pod krídlami draka. V jeho svete by som však veľmi rád zostal a pokračoval vo folklórnej tematike a ak bude ochota od hercov, prípadne sa podarí získať dostatok sponzorov, nadviazali by sme i keď možno nepriamo na predošlý dej s rovnakými postavami, ku ktorým si ľudia stihli vytvoriť vzťah.

V hre sú aj ďalšie, možno kratšie a umeleckejšie diela, ktoré mi výria hlavou, láka ma aj cestovateľská dokumentaristika. Moje srdce však vždy malo a stále má najbližšie k hranej tvorbe a teda pevne verím, že film Pod krídlami draka nebol môj/náš posledný.

© 2025 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia