Sirotinec

František DianKultúra10.5.2026

Pod Kalváriou, mimo mestského zhonu a hluku, stojí budova Detského domova, v minulosti nazývaná sirotinec.

Zásluhu na jej postavení má Andrej Hlinka. V roku 1919 za 80 000 korún kúpil na Kalvárii vilu s veľkou záhradou, ktorú vlastnila stará ružomberská hodinárska rodina Oberschallovcov, s cieľom zriadiť vo vile sirotinec. V tom čase vo vile žila vdova po mešťanostovi Klára Nollová. Z jedenástich miestnosti využívala iba dve, ale odmietla sa presťahovať. Až po mnohých urgenciách a súdnom rozhodnutí v roku 1921 vilu opustila. Na jeseň toho roku bola vila za 50 000 korún zrekonštruovaná pre potreby sirotinca.

Slávnostná posviacka bola 15. januára 1922. Službu v sirotinci vykonávali školské sestry rádu svätého Františka. Bezplatná opatera detí bola určená sirotám, opusteným deťom a chudobným žiakom z Ružomberka a okolia. Sirotinec slúžil svojmu účelu až do roku 1933.

V novembri 1933 Krajinský úrad v Bratislave schválil Stanovy Rímsko-katolíckeho sirotinca a starobinca v Ružomberku. Po vybudovaní sa mal starať a vychovávať siroty a polosiroty v mravnom, kresťanskom, vlasteneckom duchu od dvoch do štrnásť rokov. Starobinec mal opatrovať starých ľudí oboch pohlaví. Finančné zabezpečenie prevádzky bolo z dôchodkov, kmeňového majetku, z príspevkov, darov, podpôr. Kapacita zariadenia bola určená pre 80 detí a 40 stareniek a starcov. To si vyžadovalo postavenie novej budovy.

Náklady na novú stavbu boli finančne hradené od zahraničných Slovákov, mesta a cirkvi. Projekt vyhotovil Ružomberčan Vojtech Donner. Stavbu realizovala v záhrade vedľa vily, v ktorej bol sirotinec ružomberská firma Jaroslava Bursíka.

Stavenisko bolo firme odovzdané v máji 1934 a od 22. mája začali výkopové práce. Stavba rástla nevídaným tempom. Do augusta bolo postavené druhé poschodie a práce pokračovali zastrešením. Od 1. decembra šesť žien zo stavebnej firmy začalo s čistením novostavby. Po šiestich mesiacoch výstavby a následnej kolaudácii bola 15. februára 1935 budova pripravená prijať deti i starcov. S predchádzajúcim sirotincom - vilou bola spojená spojovacou chodbou. Výstavba novej budovy stála 1,2 milióna korún a prestavaná vila - sirotinec 41500 korún.

Vo vile boli ubytované deti a zriadená kaplnka, v ktorej sa denne konala svätá omša. Vila slúžila svojmu cieľu ďalšie desaťročia, neskoršie ako materská škola až do osemdesiatych rokov minulého storočia. Vtedy nákladné auto idúce dolu Kalváriou nezvládlo rýchlosť a keď zlyhali aj brzdy, narazilo do vily a narušilo jej statiku do takého rozsahu, že stavba musela byť odstránená. Zriaďovateľom sirotinca v roku 1921 bola cirkev. Budova a pozemok sú majetkom rímsko-katolíckej cirkvi a farnosti Ružomberok.

Za roky využívania si stavba vyžiadala nutné opravy rovnako, ako súsošie na balkóne 1. poschodia od ružomberského sochára Viktora Mydla. Súsošie zobrazuje svätého Vincenta so sirotou a žobrákom. O budúcnosti budovy rozhodnú jej majitelia.