Tak Ružomberok videli v roku 1968

František DianKultúra20.9.2026

Vo vlastnom meste zvykneme veci okolo seba vnímať určitým uhlom pohľadu, často aj niečo prehliadneme. Ináč to je keď prídeme do cudzieho sveta.

Návštevníci Ružomberka vidia v meste dobré veci, ale aj nedostatky, na ktoré si domáci obyvatelia privykli. Bolo tomu tak v minulosti a je o tom aj súčasnosť. V historickom roku 650. výročia udelenia mestských výsad, navštívila Ružomberok redaktorka populárneho časopisu SLOVENKA, Anica Seewaldová. Jej postrehy spred takmer 60 rokov, napísané ostrým perom, nás možno prekvapia a mnohí z nás možno povedia „veď sa za tú dobu nič nezmenilo“. Posúďte sami vety redaktorky napísané v uvedenom časopise. Začala od stanice, kde pricestovala rýchlikom.

„O tom, že v Ružomberku treba novú železničnú stanicu sa už veľa popísalo. Mne jej vek tak neprekáža, skôr ma mrzí ako vyzerá. Páči sa mi jej štýl v akom je postavená, ale nechoďte k nej bližšie. Až mi ľúto zostalo. Bez farby a vône. S drevenou výzdobou by vyzerala pekne pre tých, čo ju vidia z rýchlika. A kto vie, či by nerozmýšľali vystúpiť, ak by ich upútala farebná reklama o meste a o Maline Brde“. A pani redaktorka pokračovala ďalej cestou do mesta.

„Nebola by som žena, aby som nepreliezla kde-aký obchod. Na ulici od stanice som našla pančucháreň. Príjemný obchodík s príjemnou predavačkou. Najpríjemnejší bol výber. Bratislavské ženy môžu závidieť, čo všetko tam bolo. Dostala som predĺžené tridsať osmičky, o ktorých v Bratislavských obchodoch tvrdili, že sa nevyrábajú. Mali moderné podkolienky vo všetkých farbách, parfumované pančuchy, pastelové silonky so strieborným leskom, v Bratislave sme ich ešte nevideli…“

Pani redaktorka bola milovníčkou výrobkov z rýb a preto zašla do lahôdkarstva. Ale chuť ju rýchlo prešla. „Pošmúrna kutica zaprataná prázdnymi debnami a za závesom miestnosť plná haraburdia. Mohla tam byť malá jedálnička, ale nebola. Výber jedál žiadny. Pultík vyzeral ako z Hermannovho románu „U zjedeného krámu“. Mliekareň bola hneď za rohom. Výber syrov biedny. Tri v staniole balené syry a jeden druh tvrdého syra. Pritom sa v republike vyrába do 50 druhov syrov. Napriek týmto nedostatkom, všade som sa stretla s neobyčajnou ochotou. Neviem či na mne videli cudzinku, ale každá predavačka mala na mňa čas, trpezlivosť a k tomu prívetivý úsmev. Či už to bolo v obuvi, v cukrárni, alebo v kníhkupectve. Mladá predavačka v Knihe naproti Kultúre mi na pult naznášala asi tridsať titulov. Vôbec na sebe nedala znať, že mi nič nevyhovovalo. Nakoniec som si vybrala dve knihy a bola som nadmieru spokojná“.

Nepoznáme účel návštevy pani redaktorky v Ružomberku, ani to nie je podstatné. Cenné na článku uverejnenom v časopise SLOVENKA je to, že poskytla iný pohľad na naše mesto, ako sme to vnímali my - domáci obyvatelia. Možno by sa opäť mal zjaviť niekto, aby nastavil Ružomberku zrkadlo. Pochválil, čo je vybudované, čo je pekné, prospešné pre ľudí a navrhol podnety, riešenia a nie iba necitlivo kritizoval.