
Bol to už 17. ročník festivalu dychových hudieb s názvom Lúžňanský barytón. Žilo nim nádvorie pred Obecným úradom v Liptovskej Lúžnej,
„Smelo možno povedať, že v rámci regiónu ide o unikátny projekt, ktorý vznikol ešte v roku 2006. V celom Liptove takýto festival neexistuje, pričom my sme tu aj posledná dychovka. Svojho času ešte v Ružomberku pôsobila Supranka, ktorá už dávnejšie skončila,“ rozhovorila sa predsedníčka dychovej hudby Lúžňanka, ktorá podujatie organizovala, Ľudmila Glembová. „V Liptovskom Mikuláši ešte pôsobí Mestský dychový orchester, ale to je iný typ zoskupenie, pričom my sme klasická dychovka.“

„Barytón“ si od začiatku drží svojich vlastné nóty. „Vždy k nám pozývame klasické dychovky, no tiež dychové orchestre a detské dychové orchestre, či vojenskú hudbu. V posledných rokoch sa takisto snažíme zabezpečiť kapelu, ktorá je v prevažne zameraná na dychové nástroje, no zároveň i na iný žáner, než dychová klasika. Teraz to bol Blikajúci dychový systém z Prešova. Išlo o vlastnú tanečnú hudbu, s presahom až do techna,“ pokračovala šéfka Lúžňanského barytónu.
V Liptovskej Lúžnej ďalej vystúpil detský dychový orchester KaKaO zo Základnej umeleckej školy Petra Michala Bohúňa v Dolnom Kubíne, ktorá má svoju pobočku aj v Liptovskej Lúžnej, dychová hudba Obyčanka z obce Nitrianskeho kraja Obyce, dychová hudba Kotáranka z Čiech a hostiteľská Lúžňanka. Nuž a na záver išlo o brass party pod holým nebom s kapelou z Prešova.
„S tohtoročným ´barytónom´ som veľmi spokojná. Prípravy sprevádzala hektická situácia. Vôbec sme nevedeli, či sa vôbec podarí festival zorganizovať, kvôli finančnému zabezpečeniu. Čakalo sa na vyjadrenie Fondu na podporu umenia k našej žiadosti. Napokon sme sa rozhodli to risknúť. Keď týždeň pred akciou prišla informácia, že bola podpora schválená, poriadny balvan sa mi odvalil zo srdce. Záujem verejnosti, bol vyšší než minulý rok, čo je ďalšie pozitívum,“ doložila Ľudmila Glembová.
Foto: Ľudmila Glembová
© 2026 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia