V Ružomberku si pripomenuli históriu unikátneho družstva Interhelpo

Tibor ŠuľaKultúra18.6.2026

Spolok Slovákov žijúcich v Kirgizsku v spolupráci s mestom Ružomberok zorganizoval odbornú konferenciu Interhelpo: Odkaz a dedičstvo.

Podujatie sa uskutočnilo v kine Kultúra a prilákalo historikov, odborníkov aj pamätníkov, ktorí sa venujú dejinám jedného z najpozoruhodnejších československých družstiev 20. storočia.

Konferencia bola venovaná histórii družstva Interhelpo, ktoré pôsobilo v rokoch 1925 – 1943 v Kirgizsku, vtedajšej súčasti Sovietskeho zväzu. Do Strednej Ázie odišli stovky Slovákov a Čechov špeciálnymi vlakmi zo staníc v Žiline a Brne, aby tam vybudovali moderné priemyselné zázemie. Medzi nimi boli aj Ružomberčania.

Budovatelia na zelenej lúke

Podľa historických údajov, ktoré na konferencii predstavil Branislav Krasnovský, autor knihy Interhelpo (AnaPress, 2025), odišlo v rokoch 1925 až 1932 do Kirgizska 1 078 osôb – z toho 407 členov družstva a 671 rodinných príslušníkov.

Interhelpo vybudovalo v kirgizských stepiach celý rad priemyselných prevádzok doslova na zelenej lúke. Postavené a uvedené do prevádzky boli:

1925 – prvá elektráreň v Kirgizsku
1927 – textilná továreň
1928 – taviareň, továreň na nábytok, koželužňa a ďalšie výrobné závody

Družstvo sa podieľalo aj na výstavbe nemocníc, poskytovalo technickú pomoc pri stavbe Turkestansko-sibírskej železnice, pri budovaní priehrady Čustroj, pri zavlažovacích projektoch a pri výstavbe hlavného mesta Kirgizska – vrátane vládnej budovy či štátnej banky.

Už v roku 1925 bolo Interhelpo vyhlásené za najlepšie družstvo v celom Sovietskom zväze. V roku 1934 sa podieľalo na priemyselnej výrobe Kirgizska až 20 percentami.

Dubčekovci medzi osadníkmi

K zaujímavostiam patrí aj fakt, že medzi účastníkmi Interhelpa bola rodina neskoršieho politika Alexandra Dubčeka. Jeho otec Štefan Dubček bol v roku 1942 kooptovaný do 3. ilegálneho Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska. Za svoju činnosť ho zatkla Ústredňa štátnej bezpečnosti a neskôr bol väznený v koncentračnom tábore Mauthausen.

Súčasťou programu bolo aj premietanie dokumentárneho filmu Interhelpo, ktorý priblížil osudy československých osadníkov v Strednej Ázii a ich prínos pre rozvoj regiónu. V kultúrnom programe vystúpil folklórny súbor Liptov.

Foto: Tibor Šuľa