Vzdelávanie žien pred sto rokmi

František DianKultúra31.5.2026

Na rozdiel od vyspelejších historických krajín, až do vzniku Československa (1918) nemali na území Slovenska, dievčatá a ženy prístup k vyššiemu vzdelaniu. Existovali len ľudové dievčenské školy.

Na dievčatá a mladé ženy sa pozeralo ako na budúce ženy v domácnosti, ktoré sa majú starať o pohodlie muža a vychovávať deti. Ťažko sa storočiami zakotvené myslenie ľudí menilo. Koľko úsilia bolo potrebné vynaložiť na presvedčenie rodičov, aby svojim dievčatám poskytli viac, ako len ľudovú školu. Vďaka iniciatívnemu ružomberskému spolku Živena sa podarilo v našom meste prelomiť staré tradície.

Dňa 23. marca 1920 podalo vedenie Živeny v Ružomberku žiadosť na Ministerstvo školstva a národnej osvety v Prahe, o zriadenie trojročnej vyššej školy pre ženské hospodárske povolania. (Pre Slovensko ešte nebolo ministerstvo školstva zriadené.) Ministerstvo súhlasilo s jednoročnou rodinnou školou a potvrdilo, že po skúsenostiach môže byť škola zmenená na vyšší typ. V roku 1920 tak vznikla Jednoročná dievčenská škola rodinná spolku Živena v Ružomberku. Správou školy bol poverený riaditeľ meštianky Ján Loucký. Vymenovné boli odborná učiteľka šitia a učiteľka varenia. Do 1. ročníka školy sa prihlásilo 16 žiačok a do 3-mesačného kurzu šitia a varenia 24 žien. Slávnostné otvorenie školy sa konalo 25. októbra 1920 za prítomnosti vedenia školy, zástupcu magistrátu mesta a predsedníčky Živeny v Ružomberku Eleny Čajkovej. Škola bola umiestnená v budove provizórnej meštianky pri kasárňach. Od školského roku 1922/1923, po dobrých skúsenostiach, zmenili štúdium na dvojročné a od ďalšieho školského roka na trojročné.

Cieľom školy bolo vzdelávať a vychovávať budúce ženy - matky, gazdinky, ale aj samostatné živnostníčky. Niektoré šikovnejšie študentky aj pre hospodársko-administratívne práce. Okrem vyučovacieho jazyka, počtov, účtovania a nepovinnej nemčiny, v učebnom pláne bol zaradený spev, dejepis a telocvik. V rámci vyučovania boli aj manuálne práce. Niektoré dievčatá manuálnu prácu v domácnosti nevykonávali, neboli zvyknuté manuálne pracovať, hanbili sa ju robiť. Príčina bola i v tom, že doma mali slúžku. Preto v deň, kedy podľa rozvrhu boli manuálne práce radšej do školy neprišli. V učebnom pláne školy bola venovaná pozornosť zdravovede, vychovávateľstvu, starostlivosti o dieťa, náuke o domácom hospodárení, varení, praní, žehlení. Až dvanásť hodín týždenne bolo venované kresleniu strihov, šitiu, šitiu šiat a vyšívaniu.

Škola, rovnako ako meštianka viedla neustály boj s priestormi. Až keď v roku 1926 sa presťahovali do novej budovy meštianky na Dončovej ulici, problémy s priestormi pominuli. Absolventky školy, ak mali záujem, mohli pokračovať v štúdiu v ústavoch pre učiteľky materských škôl a vychovávateľky, alebo v školách pre ošetrovanie nemocných. Iné si mohli zriadiť živnosť na šitie šiat a niektoré sa uplatnili v administratíve. Škola fungovala do roku 1949 a na jej činnosť, po reorganizácii školstva, nadviazala Vyššia sociálno-zdravotná škola. V roku 1955 bola premenovaná na Strednú zdravotnú školu. Po nežnej revolúcii v deväťdesiatych rokoch minulého storočia z iniciatívy SOU textilného vznikla Stredná odborná dievčenská škola so zameraním, ktoré nemalo skoro nič spoločné so školou z predvojnových rokov. Jej trvanie nebolo dlhé.