Z osady mestská časť

František DianKultúra14.6.2026

Z histórie miest a dedín nie vždy poznáme ich zrod a začiatok. Často nie sú známe ani roky a okolnosti ich vzniku. Iná je situácia pri mestských častiach budovaných na okrajoch miest. Podobná je aj história mestskej časti Rybárpoľa.

Ešte koncom 19. storočia tu, v hrboltovskom chotári bola malá osada s evidovaným počtom 17 obyvateľov. Stál tu rybárpoľský majer, ktorého obyvatelia boli povinní obrábať pôdu, siať, mlátiť a obilie do hradu dovážať. Tak to trvalo celé veky. Historicky zachované pomenovanie Rybárpole napovedá spojitosť s vodou, Váhom a chytaním rýb. Či kedysi v skutočnosti tomu tak bolo, nevieme. Vylúčiť to nemôžeme. A konečne, prečo by si chudobní poddaní aj potajomky nenachytali ryby? Nech je tak, či onak, pomenovanie Rybárpole sa ani storočiami nezmenilo. Ako časť mesta Ružomberka sa ani nezmení.

Zmenilo sa samotné Rybárpole. Rozhodli o tom dve udalosti. Prvou bola výstavba Košicko-bohumínskej železnice (1871) a druhou bol podnikateľský zámer a rozhodnutie Mautnerovcov vybudovať na tomto mieste textilnú fabriku. V súťaži o vybudovanie textilky medzi uchádzačmi bol Liptovský Mikuláš, Sučany, Trenčín a Ružomberok.

Zvíťazil Ružomberok, ktorý poskytol najlepšie podmienky. Bola tu vybudovaná železnica, blízkosť vody, lacné pracovné sily a ochota mesta predať pozemky pod továreň. Podľa záznamov mesto predalo pozemky za 70 000 zlatých a ďalšie časti chotára pod výstavbu bytovej kolónie za 32 000 boli odkúpené od Likavky a Hrboltovej. Podmienkou predaja bolo, že obyvatelia týchto dedín a Černovej budú mať prednostné právo zamestnať sa v textilke. O výstavbe a rozvoji fabriky sme v minulosti už písali. V tomto príspevku sa na Rybárpole pozrieme z iného pohľadu.

Výstavbou fabriky sa Rybárpole začalo meniť. V roku 1894 bolo katastrálne pričlenené k Ružomberku a od roku 1910 aj administratívne. V roku 1895, kedy začala v textilke výroba, začala aj bytová výstavba. Na Rybárpoľskej ulici boli postavené tri dvojpodlažné domy, vedľa koľajišťa budova železničnej stanice spolu s poštou a vrátnicou. O dva roky neskôr, medzi Váhom a železnicou, bolo postavených dvanásť rodinných domov „Malých domkov“. V ďalšom roku pribudla závodná kuchyňa s jedálňou - kantína (dnes budova železničnej stanice Rybárpole). V západnej časti, na Rybárpoľskej ulici, boli pre robotníkov v roku 1900 vybudované prízemné, nepodpivničené, na murovanom podklade drevené ubytovne. Vzhľadom k tom, že do textilky prichádzali pracovať robotníci z celého Slovenska výstavba bytov pokračovala ďalej.

Počet obyvateľov v tejto mestskej časti rástol. Zo 17 obyvateľov v roku 1895, o rok neskôr malo Rybárpole už 167. V roku 1900 - 615, 1905 – 1 372, 1911 – 2 579 obyvateľov. V poslednom uvedenom roku pracovalo v textilke 3 280 robotníkov. Takýto nárast si vyžadoval služby a obchody. Boli tu dva obchody s potravinami, pekáreň, mäsiarstvo, krčma, ľudová školy a neskôr aj materská škola - „úvoda“. Malý priestor, v ktorom žilo pomerne veľa obyvateľov si vyslúžil prezývku „džungľa“. Nízka životná úroveň a kriminalita boli vernou „sestrou“ života Rybárpoľčanov.

Za vyše stodvadsať rokov sa veľa zmenilo. Textilka zanikla a na jej miestach vznikli iné prevádzky. Rybárpole ostalo a pozvoľne mení svoju tvár.

Fotogaléria