
Trofej Natálie Hejkovej za ženský basketbalový titul aj po včerajšku čaká na svojho majiteľa. Piešťanské Čajky rozhodujúci krok nespravili, prehrali v Ružomberku 48:50, a tak nového republikového šampióna spoznáme v najneskoršom možnom termíne, a to v sobotu (2. mája) pod piešťanskými košmi.
Po včerajšom víťazstve sa v Koniarni spontánne oslavovalo. Nestískali sa len samotné domáce hráčky, ale aj diváci na tribúnach. Veru, emócie sa dali krájať.

„Pocity sú samozrejme výborné. Som strašne rada, že sa to urvalo. Výsledok hovorí za všetko,“ dala sa počuť ružomberská kapitánka Andrea Andělová.
V úvode, za necelé tri minúty domácej pivotke Oľge Jackovecovej padlo šesť bodov, ale na ďalší kôš MBK čakal až do 9. min., keď za stavu 6:14, veľkú streleckú mizériu trojkou ukončila práve Andělová – 9:14. „Na začiatku to bolo strašne nervózne a ohromne fyzicky náročné. Bol to boj o každú loptu. Keďže Piešťany viedli 2:1, my sme hrali o všetko. Na celý tím som veľmi pyšná,“ vravela ďalej česká legionárka.

V predchádzajúcom stretnutí Ružomberok prišiel o Zoesu Smithovú, ktorú zradil zadný stehenný sval a včera si v 7. min. vyvrtla koleno Sofia Živaljevičová. Takže viac než tri štvrtiny domáce družstvo fachčilo v značnej oslabovke. „Museli sme sa viac zomknúť a hrať trochu iný basketbal. Keď tam nebola Zoesha, bolo treba, aby sme aj my pomáhali na doskoku. Napokon sa to zvládlo,“ vysvetľovala Andělová, ktorá pri otázke, čo napokon rozhodlo, bez rozmýšľania vyslovila dve slová: „Srdce a bojovnosť“.
Liptovský kolektív si udržal domácu extraligovú nezdolateľnosť. Tá rovnako zdobí aj Čajky. „Toto je náš hrad, my si ho chránime a aj naďalej budeme. Teraz ale v sobotu musíme pozbierať všetky sily, energiu a určite pridať k tomu aj srdce,“ doložila Andrea Andělová.
Foto: autor
© 2026 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia