Slovenskí reprezentanti v curlingu na vozíku na Zimných paralympijských hrách v Pekingu skončili v konkurencii jedenástich tímov na výbornom štvrtom mieste, keď v stretnutí o bronz podľahli Kanade 4:8. Členkou družstva, ktorému patrila nepopulárna „zemiaková medaila,“ bola aj Ružomberčanka Alena Kánová, držiteľka piatich stolnotenisových „kovov“ z letných paralympiád. Hoci zostala „len“ v roly náhradníčky, bez zápasového zápisu.
„Samozrejme, rada by som si bola zahrala, no vôbec nesmútim, že som nenastúpila. Keď sa družstvu darí, vtedy sa zostava nemení. Tak to bolo dobre. Čo by som mala z toho, keby neprichádzali výsledky. Polovica družstiev nepoužila náhradníkov, medzi nimi všetky veľmoci. Mala som nastúpiť proti Estónsku, ale potom z toho zišlo. Vždy je to na tréneroch,“ uviedla Kánová.
Famózna stolná tenistka sa však v čínskej metropole absolútne nenudila. „Každý deň, od rána do večera, sme strávili v hale. V základnej skupine boli vždy na programe po dva zápasy. Počas nich som musela byť pripravená na striedačke. S družstvom som absolvovala všetky tréningy, takisto predzápasové. Ešte aj večer sme zostávali na ľade a kde – čo dolaďovali. Naozaj, program bol nabitý. Ani sme sa nedostali pozrieť našich úspešných lyžiarov, či povzbudiť hokejistov.“
„Ala“ si pochvaľovala aj partiu. „Na takýchto vrcholných podujatiach je mimoriadne dôležitá psychická stránka a pri kolektívnom športe zvlášť. Keď si ľudia sadnú, je to skvelé. Boli sme výborný tím. Ťahali sme spolu, no dokázali sme sa tiež zasmiať. Z dosiahnutého výsledku sa len teším."
V prípade Kánovej išlo o druhú zimnú paralympiádu. „V Soči 2014, kde som aj hrala, sme skončili na 6. mieste. O štyri roky neskôr Pjongčangu prišiel pád na deviatu priečku a teraz skok vpred. Ja som tomuto kolektívu verila, že až tak vysoko môže mieriť,“ dodala 41 – ročná slovenská reprezentantka.
© 2024 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia