Aj amatérskym "bikerom" padol program

RedakciaŠport22.4.2020

Koronakríza samozrejme zmenila plány nielen „profíkom“, ale aj veľkej rodine amatérskych či rekreačných športovcov. Do tejto skupiny patrí aj úspešný ružomberský horský cyklista Jozef Martiška.

Čo vám pandémia zobrala? - spýtali sme sa na úvod 39 – ročného „bikera“, člena Klubu nadšencov amatérskej cyklistiky Ružomberok, ktorý je napríklad aj viacnásobným medailistom obľúbenej horskej MTB časovky Podsuchá – Smrekovica.

„Keď ešte z koronavírusu nebol, celosvetový a celospoločenský problém, človek sa stále tešil na novú sezónu. Každý športovec, rovnako neprofesionál, má nejaké predstavy, ktoré chce naplniť. Aj ja som sa snažil umne rozdeliť svoj čas medzi rodinu, zamestnanie a tréning. Cez zimu som tiež doma poctivo ťahal na trenažéri. Cítite, že už ste pripravený na nejakej úrovni a potom sa vám celý plán zrúca. Samozrejme, plne rešpektujem, že prioritou je zdravie, ktoré si musíme chrániť.“

Takže ste sekli s prípravou na sezónu?

„Vôbec nie. Ja som v prvom rade cyklistický ´hobík´. V aktuálnej karanténe hľadám aj pozitíva. Keďže pôsobím ako stredoškolský učiteľ a školy sa takisto zavreli, zrazu sa otvoril väčší časový priestor na bicykel. Teraz si môžem dovoliť denne aj trojhodinové trasy. Doslova sa vylietam, no je to skôr také udržiavacie tempo.“

Na čo ste sa tento rok zvlášť tešili?

„Na sezónu v cross country, na preteky Slovenského pohára, kde som plánoval chodiť aj so Synom Teodorom. Nevedel som sa dočkať úvodného podujatia Memoriálu Petra Vričana v Turčianskych Tepliciach, tamojšia trať sa mi veľmi páči.“

Takže chýbajú vám predovšetkým preteky?

„Jasné. A tie nie sú len o umiestneniach či dosiahnutých časoch. Znovu, po dlhom čase by sme sa zase stretli starí známi. Je nás strašne veľa, čo sa navzájom poznáme.“

Veríte, že si tento rok ešte na „horáku“ súťažne zajazdíte?

„Pevne dúfam, že áno, no zároveň mám aj obavy, či sa kolotoč neroztočí až v septembri cyklokrosom. Na populárne cyklomaratóny, na ktorých sa schádzalo 500 – 800 jazdcov, tento rok s najväčšou pravdepodobnosťou musíme zabudnúť.“

Čo škola, nechýbajú vám študenti v laviciach?

„Ale, áno. Aj na našej Škole umeleckého priemyslu sme prešli na systém vyučovania z domu. Pri mojom predmete fotografický dizajn je to dosť zložité.“