Aj so zašitou hlavou sa na Zemplíne presadil

RedakciaŠport30.9.2019

Už sa zdalo, že ružomberskí futbalisti si v sobotu v stretnutí 10. kola Fortuna ligy v Michalovciach nevypracujú ani jednu vážnejšiu šancu, no v nadstavenom čase všetko dobehli. Najprv Takáč, po prieniku T. Bobčeka, spálil tutovku, ale po následnom rohovom kope a hlavičke Mojžiša, Zemplín zostal v šoku. Dovtedy dosť bitá Ruža udrela a enormne ťažkú bitku vyhrala 1:0.

Dve najtesnejšie víťazstvá vonku za sebou, v Dunajskej Strede a v Michalovciach a dve vaše trojbodové trefy hlavou. Ako to vnímate? - oslovili sme hrdinu posledných dvoch ligových vystúpení MFK Ružomberok 20 – ročného Alexandra Mojžiša.

„Do týchto chvíľ som mal na svojom konte jediný ´gólik´ ešte z pôsobenia v Podbrezovej. Samozrejme, zo súčasnej produktivity sa len teším. Dúfam, že častejšie bude dôvod na takéto úžasné pocity.“

Opäť ste sa pri štandardke ocitli v šestnástke na opačnej strane ihriska, taký bol pokyn trénera Jána Haspru?

„Mám v popise pri podobných situáciách chodiť pred bránu súpera. Viem, že nepatrím k najvyšším hráčom v mužstve, no tréneri mi asi veria a ja som snažím ich nesklamať.“

Akoby ste opísali kľúčový moment?

„Predpokladal som, Dalibor Takáč roh dobre kopne, ja som sa snažil akurát načasovať správny nábeh a vyšlo to“.

Tlačili ste očami loptu do siete?

„V prvom okamihu som vôbec nevedel, že skončila v sieti, veď som ju len bokom hlavy štrajchol, trochu usmernil. Pozrel som do brány a vtedy som zistil, že vedieme. Nezakrývam, bol som veľmi milo prekvapený.“

Tri dni pred „majstrákom“ v Michalovciach ste kvôli rozbitej hlave nedohrali stretnutie Slovnaft Cupu v Kalši. Čo sa vtedy vlastne prihodilo?

„Už v 1. min. som v našom ´veľkom vápne´ išiel do vzdušného súboja a s domácim hráčom sme sa nepríjemne štrngli hlavami. On mal rozbité obočie a ja čelo v oblasti, kde už začínajú rásť vlasy. Hlava aj krvácala, no hneď mi to náš lekár Feri (František Rigo, pozn. aut.) veľmi pekne zašil piatimi či šiestimi stehmi.“

Nemali ste obavy, či vám zranenie nevystaví stopku pre najbližší duel?

„K tomu, čo sa udialo, som pristupoval s rešpektom. Nikto nemohol vedieť, ako hlava bude reagovať po zápase. Napokon všetko dobre dopadlo. Hoci čelo ešte nie je úplne zahojené, v Michalovciach som hral naplno, rana počas zápasu padla do zabudnutia, možno v tom bol aj adrenalín, keď sústredil som sa len na hru, na svoj výkon.“

Ako by ste zhodnotil zápas na Zemplíne?

„Takmer stále sme sa iba bránili, no chceli sme aj smerom dopredu niečo vymyslieť. Napokon v poslednej chvíli sa to podarilo. Domáci hrali veľmi dobre, ukázali svoju silu. Nie div, že z Michaloviec sa ťažko body odvážajú. Aj keď sa nám v ofenzíve nedarilo, celých deväťdesiat minút sme sa snažili byť maximálne koncentrovaní a dôslední.“

Možno povedať, že po dvoch víťazstvách sa celej kabíne lepšie dýcha?

„Jednoznačne, už po úspechu v Dunajskej Strede to bolo cítiť. Iná je tiež klíma na tréningoch a celková nálada. To najväčšie bremeno z nás spadlo.“

Aké futbalové obdobie momentálne vy prežívate?

„Určite zatiaľ najkrajšie vo svojej kariére. Samozrejme, teším sa z toho a dúfam, že aj ďalej sa budem zlepšovať.“