Ana Kaliuzhna trénuje v Ružomberku a denne je zvedavá na rodičov na Ukrajine

Ján SvrčekŠport17.8.2023

Od pondelka s ružomberskými basketbalistkami „zarezáva“ aj Ana Kaliuzhna nová akvizícia družiny hlavného kouča Juraja Suju, ktorá sa k dievčatá, pridala trochu neskôr, kvôli účasti na Svetovej letnej univerziáde v Číne.

Aké sú vaše prvé dotyky s novým klubom? - oslovili sme dnes 21 – ročnú, 181 cm vysokú háčku, ktorá v uplynulej sezóne vystriedala dve banskobystrické basketbalovú adresy – Sláviu a ŠK BK UMB.

„Musím povedať, že ´baby´ ma prijali úplne v pohode. V kabíne vládne dobrá atmosféra. Včera večer sme dokonca mali spoločné posedenie, kde sa tréneri snažili nás ešte viac stmeliť do jedného tímu. Aj z tréningov mám len príjemné pocity, od nás sú vyžadované také veci, ktoré počas sezóny budeme len potrebovať. Čo sa týka družstva i jednotlivcov.“

Do prípravného bloku výraznou mierou zasiahol tiež nový kondičný tréner Michal Matula, ako to vnímate?

„Myslím si, že že nám to len pomôže. Veď chceme hrať aj FIBA Cup. Kondičná príprava musí byť, hoci niekedy ste v situácii, že už nevládzete.“

Čo si sľubujete od aktuálnej prípravy?

„Dávam do nej veľa síl. Maximálne sa snažím do všetkých vecí zapájať a plniť, čo tréneri vyžadujú, aby sme potom v extralige skončili čo najvyššie.“

Čo poviete na nedávnu svetovú univerziádu?

„Ešte stále mám v hlave 13 – hodinový let tam a potom späť i časový posun. Zase bolo treba sa aklimatizovať. V Číne sme mali možnosť zahrať si proti rôznym súperkám, spoznať takisto ázijský basketbal. V príprave sa uskutočnil aj náš zápas proti čínskym rovesníčkam. Určite medzinárodné konfrontácie nám dačo dali, bolo to niečo úplne iné.“

Vráťme sa trochu späť, prečo už v štrnástich rokoch vaše kroky z Ukrajiny viedli na Slovensko?

„Ešte v roku 2014 sa v podstate na Ukrajine začala vojna. Keďže mojou ambíciou bolo hrať basketbal a týmto športom sa raz aj živiť, spolu s rodičmi sme rozmýšľali, ako ďalej. Boli ponuky z Ameriky, zo Španielska i z iných krajín. No vzhľadom na svoj vek, som to nechcela dáko preháňať. Nuž Slovensko bolo najbližšie. K príchodu do Košíc mi vtedy pomohla bývalá ružomberská hráčka Jelena Marenčíková-Žirková.“

Sledujete aktuálne dianie na Ukrajine?

„Samozrejme, s rodičmi si pravidelne volám, každý deň aj dvakrát. Situácia u nás sa zhoršuje. Do novín sa radšej ani nepozerám. Keď som bola doma, výbuchy ma poriadne vyľakali, aj som sa rozplakala. No snažím sa na to stále nemyslieť, k čomu pomáhajú aj tréningy.“