Doposiaľ chodievala do Koniarne na extraligové zápasy s družstvom Young Angels Košice. Teraz už ružomberská hala bude domovským stánkom Diany Mikovčákovej, novej posily podkošovej Ruže.
Kedy sa upiekol váš prestup do Ružomberka? - spýtali sme sa 22 – ročnej, 185 cm vysokej pivotky.
„Po skončení uplynulej extraligovej sezóny, teda po play-off zápasoch o 3. miesto práve s Ružomberkom, som dostala ponuku od pána Popelku. Hneď nepočul moje áno, ale po pár dňoch som manažérovi ružomberského klubu zavolala, že to beriem. Myslím si, že všetko prebehlo celkom rýchlo.“
Čo považujete za svoje silné basketbaloví stránky?
„Podľa mňa, na podkošovú hráčku som celkom rýchla. Nemám ani problémy s kondíciou a celkove sa cítim dostatočne silná. Keďže viac sa môžem spoliehať na lepšiu pravú ruku, pri akciách preferujem túto stranu. Maximálne ctím disciplínu a pokyny trénera, ktorým sa snažím načúvať a ich plniť.“
V novom klube sa budete venovať len basketbalu, alebo nosíte v hlavne aj nejaký iný plán?
„Dal so som si prihlášku na Filozofickú fakultu Katolíckej univerzity v Ružomberku. Keďže zmluva znie na tri roky, chcem ich spojiť aj so štúdiom anglistiky a amerikanistiky.“
Ako ste doteraz vnímali ružomberské družstvo?
„Ide o tím, v ktorom nemáte čo hľadať, ak nepoznáte slovo disciplína. Je to veľmi bojovné družstvo, ktoré sa snaží o agresívny basketbal. Hráčky sa neboja ísť do kontaktov, čo sa mi páči, lebo som rovnakého razenia. Doslova vyhľadávam podobné situácie. Každé naše stretnutie s Ružomberkom prinieslo veľkú bitku.“
Klubový prestup sa určite spája s nemalými očakávaniami, ale čo ženská reprezentácia, je to ďalšia výzva?
„Hrávala som za slovenskú ´osemnástku´ a ´dvadsiatku´. Samozrejme, reprezentácia je takisto túžba, či méta. Teraz som prvý raz bola v Piešťanoch na zraze ženského národného družstva pred majstrovstvami Európy. Hoci, zostala som v roly náhradníčky, išlo o ďalšiu cennú skúsenosť.“
© 2024 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia