Basketbalovú trénerku Natáliu Hejkovú čaká obrovská pocta

RedakciaŠport28.3.2019

Už je to aj potvrdené. Trénerka Natália Hejková, ktorá s ružomberským klubom spojila viac než dve desaťročia, bude 30. augusta v Pekingu slávnostne uvedená do Siene slávy Medzinárodnej basketbalovej federácie (FIBA).

Žilinská rodáčka, ktorá 7. apríla oslávi 65. narodeniny, sa s pokošovou Ruža stala dvakrát víťazkou Európskej ligy, rovnako dva razy s ňou získala kontinentálny klubový bronz. Ružomberské ženy doviedla k trom československým primátom a k desiatim titulom (z jedenástich) v rámci samostatného Slovenska.

Klubovú „Európu“ dobyla potom ešte trikrát – v dvoch sezónach so Spartakom Moskovská oblasť a raz s USK Praha. Bola tiež pri slovenskej a ruskej ženskej reprezentácii.

Ako vnímate poctu, o ktorej rozhodli predstavitelia FIBA? - znela naša prvá otázka v krátkom telefonickom rozhovore na linke Ružomberok – Praha s Natáliou Hejkovou.

„Je to niečo fantastické, úžasné ocenenie. Ani by ma nenapadlo, že sa niekedy dostanem do takej prominentnej spoločnosti a že si práve na mňa spomenie svetová federácia. Je viac – menej pravidlom, že do tejto siene sa dostávajú basketbalové osobnosti po skončení ich kariéry. U mňa je to výnimka, ja ešte stále naplno pracujem.“

Veď práve, ani si nepočkali na váš basketbalový dôchodok, čo poviete?

„Áno, je to neobvyklé. Možno ide o signál (smiech), že už mám končiť. Ja som však medzitým podpísala zmluvu s českým majstrom USK Praha aj na ďalšiu sezónu. Takže ešte to musia so mnou vydržať.“

Práve Ružomberok vás ale vykatapultoval do basketbalových výšin. Súhlasíte?

„Jednoznačne. Na ružomberskú etapu vždy budem spomínať ako na úžasnú. Pôvodne som do tohto mesta prišla, vtedy ako hráčka, na dve sezóny a potiahla som 24 rokov. To, čo sa nám v Ružomberku podarilo, bolo niečo nevídané. Na toto obdobie mám len najkrajšie spomienky, ktoré nikdy nevymiznú.“

Kým ste začali zapĺňať v tom čase novučičkú Koniareň, na určitý čas prechodným basketbalovým stánkom bol ružomberský zimný štadión, neraz s elektrizujúcou kulisou. Ako si vybavujete tento časový úsek?

„Pri zápasoch európskych pohárových súťaží ´zimák´ praskal vo švíkoch i so zaplnenými balkónikmi pod strechou. Do posledného miestečka nabitý oslavoval napríklad náš triumf nad vtedy mimoriadne silným Comom. No tiež si pamätám, ako po prehratom zápase s CSKA Moskva diváci neodchádzali a postojačky tlieskali. Bola to neskutočná atmosféra.“