Blíži sa domáci zápas s bratislavským Slovanom

RedakciaŠport3.10.2019

V predchádzajúcej sezóne nastupoval za B tím Ružomberka v tretej lige. V lete sa presťahoval do šatne „áčka“ a už má na svojom konte štyri štarty v našej najvyššej súťaži. V posledných troch kolách (proti Seredi – 1:1, v Dunajskej Strede – 1:0 a v Michalovciach – 1:0) sa Lukáš Kojnok, odchovanec lučeneckého futbalu, objavil v základnej jedenástke Ruže

Náš rozhovor s 22 – ročným obrancom sme začali blížiacim sa nedeľňajším duelom proti Slovanu Bratislava, účastníkovi skupinovej fázy Európskej ligy.

Čo pre vás znamená, že pod Čebrať príde bratislavský tím?

„Ak dostanem dôveru od trénera, bude to splnenie môjho ďalšieho veľkého futbalového sna a len pri piatom štarte vo Fortuna lige. Slovan je u nás výnimočná značka. Jeho káder má vysokú kvalitu, každý post v mužstve je tiež vhodne zdvojený. Myslím si, že pre celú kabínu bude nedeľa veľko výzvou a verím, že príde aj veľa divákov. Veď azda väčšie lákadlo ani nemôže byť.“

Aj v kabíne rezonuje téma „belasých“?

„Ani nie. Skôr sme si užívali dobrú náladu po druhom víťazstve vonku. Veď predtým sme prežili veľmi ťažké obdobie. Dnes (vo štvrtok, pozn. aut.) sme mali ľahší tréning a nedeľa sa ešte dáko neriešila.“

Vráťme sa trochu späť, debut medzi elitou ste si odkrútili v 3. kole proti Pohroniu Žiar nad Hronom/Dolná Ždaňa, keď vás tréneri poslali na druhý polčas za Adama Brenkusa. Výsledkovo však nebol vydarený, pretože Ružomberok s nováčikom prehral 0:1, čo poviete?

„Snažil som sa dať do zápasu, ktorý bol pre nás mimoriadne smoliarsky, všetko. Po červenej karte ešte v prvej štyridsaťpäťminútovke, sme dohrávali len desiati. Úlohou bolo neinkasovať a zároveň sa pokúsiť streliť nejaký gól. Žiaľ, ani jeden plán nevyšiel, naopak Pohronie aj so šťastím získalo tri body. Lopta sa poodrážala a skončila v našej sieti.“

Krajšie obdobie zažívate teraz, keď z dvoch stretnutí Ružomberku do tabuľky pribudlo šesť bodov, čo vy na to?

„Áno, vyhrali sa dva zápasy po sebe, po každom to boli neopísateľné pocity. Bol som veľmi šťastný.“

Ako sa cítite v kabíne A tímu?

„Nás nových chalani skvele prijali. Nevyskytli sa žiadne problémy, nikto sa nevyvyšuje, všetci sme si rovní, proste výborný kolektív.“

Prezraďte ešte dačo o sebe, čo predchádzalo príchodu do ružomberského klubu?

„Štyri a pol roku som hrával za Senicu. Nie dobrý vzťah s trénerom bol za mojim koncom v klube. Vtedy ma oslovil tréner ružomberskej ´devätnástky´ Vladimír Helbich, že má ambíciu postúpiť s družstvom do I. ligy. Po polroku moje kroky smerovali do Liptovského Hrádku, ktorý viedol práve pán Haspra. Vyhrali sme III. ligu a aj v mojom prípade išlo o výbornú sezónu. Ďalej nasledoval druhý príchod do Ružomberka, dva roky strávené v spoločnom projekte juniorky a staršieho dorastu a odtiaľ ma tréner Haspra vytiahol do prvého mužstva. Tu sa usilujem čo najviac na sebe pracovať a zbierať štarty za A tím.“