Branislav Kasanický má dnes 85 rokov

Branislav Kasanický má dnes 85 rokov

RedakciaŠport21.12.2020

Snažím sa stále hýbať, lenže odvtedy ako boli kvôli pandémii pozastavené súťaže v stolnom tenise, je to len bicykel, alebo chôdza. Nezájdem ani do pingpongovej herne, načo riskovať,“ priznal sa bývalý predovšetkým futbalista a atlét, takisto dlhoročný športový funkcionár a 27 rokov riaditeľ Stredného odborného učilišťa textilného v Ružomberku a jeho nástupníckej Spojenej školy Branislav Kasanický (na obrázku prvý sprava), ktorý dnes oslavuje osemdesiate piate narodeniny.

Náš jubilant vyrastal v rodnej obci Sokolče, ktorá neskôr musela ustúpiť vodnému dielu Liptovská Mara. „Z našej dediny vyšli také hokejové osobnosti ako Stan Mikita, či Ján Starší. So Stanom som hrával aj pouličný hokej s loptičkou. Potom ale odišiel do Kanady, kde urobil úžasnú kariéru. V Sokolčiach bol šport významnou súčasťou života ľudí,“ vrátil sa trochu do detstva B. Kasanický.

Hoci v mladosti sproboval viaceré športy, v „produktívnom“ veku na výkonnostnej úrovni sa plne venoval dvom – futbalu a atletike. „Takto som to ťahal asi pätnásť rokov, no kúsok som asi viac bol futbalistom než bežcom. V Ružomberku som hrával aj druhú ligu, pričom kopačky na pomyslený klinec išli, keď mi bolo tridsať sedem, no to som posledné sezóny nastupoval už za ´béčko´. Na atletickom ovále mojou hlavnou disciplínou bol beh na 3000 m prekážok. Ten mi priniesol aj najlepší slovenský výkon,“ dozvedeli sme sa ďalej od muža, ktorý kráľovnej športu bol verný aj vo veteránskom veku, pričom na 3000 m steeplechase získal bronz na majstrovstvách Európy v Helsinkách a šiesty skončil na svetovom šampionáte v Hannoveri.

V rokoch atletického boomu v centre dolného Liptova, na konci sedemdesiatych a v osemdesiatych rokoch, stál na čele v tomto čase mimoriadne úspešného oddielu, ktorý dával o sebe vedieť aj na organizátorskom poli. „Pravidelne sme pripravovali medzinárodný memoriál Jána Ďatela, v Ružomberku sa dvakrát vyhlasovali výsledky ankety Najlepší atlét Československa, na našej škvare boli majstrovstvá Slovenska mužov a žien, tiež mládežnícke šampionáty i majstrovstvá Československa dorastu. Bolo to veľmi pekné obdobie. Vtedajší riaditeľ Bavlnárskych závodov Artúr Mydlo ma však presviedčal, aby som zobral futbalový oddiel, ale na to som mu odvetil, že v žiadnom prípade a radšej sa vzdám i funkcie riaditeľa školy.“

Meno B. Kasanický figurovalo i v mnohých ďalších organizátorských výboroch športových podujatí. Bol napríklad kľúčovým článkom pravidelných krasokorčuliarskych exhibícií, ktoré sa konali v Ružomberku, vtedy ešte na odkrytom ľade, hneď po Veľkej Cene SNP v Banskej Bystrici. „Zavítali k nám viaceré známe mená, zvlášť by som spomenul dvojnásobných olympijských víťazov a viacnásobných majstrov sveta v športových dvojiciach Irinu Rodninovú a Alexeja Zajceva z vtedajšieho Sovietskeho zväzu.“

Ako pribúdali rôčky, tak B. Kasanického, popri výbehoch do terénu, čoraz viac opantala „celuloidová loptička“. Bol aj v roku 1986 pri zrode Turnaja veteránov Liptova a dodnes je aktívnym hráčom ŠKST Ružomberok.

Za povšimnutie takisto stojí pod jeho taktovkou zrealizovaná transformácia niekdajšieho textilného učilišťa na spojenú školu, s novými odbormi, ktoré reagovali na trh práce. Aj za katedrou pri výchove mladej zmeny ťažil z hodnôt, ktoré našiel v športovej studni, a to húževnatosť, vytrvalosť, zodpovednosť, dôslednosť a čestnosť.

Na krku osemdesiatpäťka, no stále je Branislav Kasanický človek plný vitality a čistej hlavy. Ku dnešným gratulantom, hlavne s vinšom ďalšieho zdravia, sa pripájame aj my.

© 2025 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia