Bronzový "kov" M. Bumberu z kontinentálneho šampionátu

Ján SvrčekŠport18.8.2023

Slovenské reprezentačné družstvo sa z nedávnych 20. majstrovstiev sveta juniorov v muškárení, ktoré sa konali v Bosne a Hercegovine, do vlasti vracalo s bronzovými medailami. Súčasťou nášho národného tímu, ktorý predbehli len víťazné Spojené štáty americké a druhé Francúzsko, bol aj ružomberský rybársky nadšenec Miroslav Bumbera. Ďalej úspešnú partiu tvorili: kapitán Oliver Pačaj (Poprad), Alexandra Matisová (Trstená), Tadeáš Turček (Partizánske), Michal Droppa a Tadeáš Jurčo (obaja Poprad).

O svetovom šampionáte v kráľovskej rybolovnej technike, na umelú mušku, sme hovorili s 18 – ročným študentom ružomberského gymnázia Miroslavom Bumberom.

Ako ste sa dostali na svetový šampionát?

„Počas minulého roka sa na domácich súťažiach zbierali body, na základe ktorých vznikol republikový rebríček a ja som sa dostal až na jeho čelo. Na majstrovstvách sveta štartujú 6 – členné družstvá. Istú účasť mala prvá rebríčková trojka a ďalšie tri miesta boli v kompetencii reprezentačného trénera.“

Bol to váš debut na takomto vrcholnom medzinárodnom podniku?

„Áno prvý štart a v juniorskej kategórii i posledný, keďže v decembri dovŕšim devätnásť rokov.“

Ako to vyzeralo v Bosne a Hercegovine?

„Majstrovstvá sa konali v meste Mostar. Už otvárací ceremoniál bol úžasný. Začínal veľkým sprievodom mestom, keď jednotlivé výpravy mali samozrejme aj svoje tabuľky. Postupne všetky tímy vystúpili na pódium a vždy zaznela príslušná štátna hymna. Bola to veľká udalosť a samozrejme i nevšedný zážitok. Do Mostaru sme pricestovali s päťdňovým predstihom a do šampionátu sa trénovalo na vytýčených tratiach. Samotná súťaž trvala päť dní, vždy sa chytalo od pol piatej do ôsmej. Kategória tímov bol hlavná, no vyhodnocovali sa i jednotlivci.“

S akými pocitmi ste sa vrátili domov?

„S mimoriadne príjemnými. Išlo o veľký úspech, veď slovenská reprezentácia na takomto podujatí po trinástich rokoch dosiahla na medailu. V Mostare štartovalo trinásť krajín, klasifikovaných bolo dvanásť družstiev, pričom jedno bolo zložené z pretekárov viacerých štátov.“

Čo vás priviedlo k muškáraniu?

„Rybárom som bol od malička, k tejto aktivite ma pritiahol otec. K muškáreniu som pričuchol pred štyrmi rokmi. Boli sme na Váhu chytať ryby a prišiel tam jeden muškár, ktorý z vody vyťahoval jeden úlovok za druhým. To ma nadchlo a potom nasledovala cesta do obchodu, zakúpiť si príslušné vybavenie. Následne sme sa s bratom Alexom vybrali do Čiech na muškársky kemp. Tu došlo aj stretnutiu s viacnásobným majstrom svete Ľubošom Rózom a bývalým českým reprezentantom Igorom Slavíkem. Pri tejto príležitosti človek mal možnosť počuť rôzne zaujímavé príbehy a hlavne bol to prienik do vysokej školy muškárania. Nuž a následne vnikol náš rodinný tím, keď okrem brata sa pridali i dvaja bratranci Michal Martvoň a Benjamín Benčo. A začalo sa chodiť po súťažiach. Najprv to boli ´dospelácke´ na úrovni tretej ligy a asi po polroku sme zistili, že existuje aj juniorská kategória.“

Čo vám tento koníček dáva?

„Je to moja záľuba. Pri rybolove sa stretávame celá rodina. A čo sa týka súťaží, je to radosť z úspechu a motivácia byť lepší. Aj v tomto odvetví sa chce predsa každý posúvať.“

Čo ďalej?

„Tento rok mi dal strašne veľa. Obohatil ma, hlavne vďaka majstrovstvám sveta, o kopec skúseností, a tak určite budem pokračovať aj medzi mužmi. Viem, že na začiatku to nebude jednoduché. Je to veľký skok. Chce to určitý čas, aby som sa presadil medzi najlepšími.“