Bývalý futbalový arbiter S. Bomba o píšťalkách, aj o svojich bombovkách

RedakciaŠport3.3.2021

Stanislav Bomba, ešte dnes delegát Stredoslovenského futbalového zväzu, ktorý rovnaký post roky zastával aj pod ekipou republikového zväzu, pričom športovej verejnosti bol najmä známy ako strážca futbalových noriem, svojho času vyrábal aj píšťalky pre futbalových rozhodcov.

Ružomberský rodák, ktorý v role arbitra odtiahol sedemnásť sezón v I. československej potom v najvyššej slovenskej súťaži, v súčasnosti finišuje na knižnej publikácii Žltá musím červená môže a čo na to litera? Pri líčení vlastných skúseností a zážitkov sa dopátral aj objavu rozhodcovskej píšťalky.

„To ešte bol futbal v plienkach,“ rozhovoril sa S. Bomba, ktorý vlani 13. novembra prestúpil medzi sedemdesiatnikov. „V tej dobe rozhodcov vôbec nebolo vidno priamo na ihrisku, ale sedeli za postrannou čiarou v strede hracej plochy. V ruke akurát mali farebnú zástavu a používali svoje hlasivky. Na hráčov kričali – faul, stoj, nehraj. Samotní futbalisti v zápale boja takéto pokyny neraz ani nevnímali a preto neakceptovali. Až dokým v Anglicku si v jednom zápase rozhodca spomenul, že vo vrecku má píšťalku, ktorú používa pri výcviku psa. Vytiahol ju, zapískal a v tom momente chlapi prestali hrať. Bolo to v roku 1978 a od vtedy sa píšťalka stala významným komunikačným prostriedkom rozhodcu. Čiže úplne náhodou.“

V živote S. Bomba sa práve píšťalka stala úžasným fenoménom. Nielen neoddeliteľnou súčasťou jeho rozhodcovskej výbavy, no napokon i základom úspešného biznisu. „V osemdesiatich rokoch boli tri druhy píšťaliek. Spolu s Ľubomírom Repom sme chceli vymyslieť niečo nové, originálne. Išlo nám predovšetkým o to, aby píšťalka bola dostatočne zvučná, nie taká, že ju hráč ani na tri metre poriadne nepočuje. Bolo nám jasné, že najväčší kumšt tkvie v guličke. Vo vtedajších Bavlnárskych závodoch sa vykladali nové stroje, tuším, že išlo o nejaké krosná. Medzi nimi sa nachádzal zvláštny materiál, podobný molitanu, ale mal odlišné, naozaj špecifické vlastnosti. Práve z toho sme začali vyrábať naše guličky, a tak vznikli bombovky. Keď človek do tohto výrobku fúkol, tak hráč, ktorý stál aj o štyri metre ďalej, si zakrýval uši. Celá republika potom náš výrobok používala, ozvali sa dokonca aj Rakúšania. Hoci ešte vládol pravý socializmus, ja som už od roku 1982 podnikal. Tento vynález som si chcel dať aj patentovať, no keď som sa dozvedel, že najprv treba zaplatiť 25 tisíc vtedajších korún, rýchlo ma môj plán prešiel,“ oprášil mladšie letá S. Bomba.