Cenu Fair play zo včerajšej ružomberskej športovej slávnosti vo veľkej zasadačke mestského úradu si odniesol pedagóg, športovec, tréner a funkcionár Vladimír Lubelan.
Tí skôr narodení tohto muža poznajú predovšetkým ako futbalistu, ktorého „plac“ bol zväčša na pravom, či ľavom kraji ružomberskej obrany, alebo zálohy. Bol tiež pri postupe mužstva do druhej ligy a nejaký čas jeho dres zdobila aj kapitánska páska. Keď sme ale zvrtli debatu na futbal, neoprášil nejakú úsmevnú historku, ale smoliarsku situáciu, na ktorú nikdy nezabudne. „Mal som len sedemnásť rokov, keď som nastúpil za prvé mužstvo Ružomberka v krajskej súťaži proti Podbrezovej. Po tom, čo ma na nosidlách vynášali z ihriska, ľudia tvrdili, že som kričal, že už nikdy v živote nebudem hrať futbal. Lenže zle rozumeli, ja som sa nahlas pýtal, či ešte dakedy vôbec budem môcť vôbec hrať futbal. Išlo vtedy o dvojnásobnú zlomeninu pravej nohy, v oblasti ´píšťali´. Nuž, napokon som sa vrátil k svojmu koníčku,“ rozhovoril sa V. Lubelan, ktorý 16. februára 2022 oslávili 81 rokov.
Nový držiteľ Ceny fair play pri futbalom pohľade späť sa, a právom, pochválil zrodom prvého útvaru talentovanej mládeže v meste. „Spolu s Jánom Plicom sme v Ružomberku na prvej ´zéeške´ otvorili športové triedy so zameraním na futbal. Boli sme druhí po Bratislave.“
Zvlášť za povšimnutie stojí aj Lubelanov vklad do ružomberského basketbalu. „Družstvo žien vtedy prevzal tréner Ján Baran. Rudolf Mičuda, riaditeľ Stredného odborného učilišťa papierenského a predseda TJ SCP ma požiadal o spoluprácu. Stal som sa asistentom trénera a v sezóne 1978/1979 som bol pri historickom postupe Ružomberka do prvej celoštátnej, vtedy československej ligy. Potom, popri ženách sa mi podarilo vytvoriť i žiacke družstvo dievčat. Len mimochodom, poslali ma tiež do Prahy lanáriť Natáliu Hejkovú, vtedy, ešte hráčku, aby prišla do nášho oddielu. A neskôr aj vďaka nej, ružomberský ženský basketbal ovládol Európu,“ zaspomínal si V. Lubelan, ktorý, len mimochodom svoju dlhoročnú aktívnu športovú dráhu zavŕšil zase úplne inde, za stolnotenisovými stolmi.
© 2024 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia