Chytá za juniorky a mužom rozhoduje na čiare

RedakciaŠport14.4.2020

Mala šestnásť, keď si vo futbale urobila rozhodcovskú licenciu. V súčasnosti Ružomberčanka Nina Lacková je v role asistentky v šiestej a siedmej lige mužov v rámci Liptovského futbalového zväzu, no v mládežníckych súťažiach píska zápasy ako hlavná rozhodkyňa. Tretiačka na ružomberskom gymnáziu zároveň stojí medzi žrďami družstva dievčat MFK Ružomberok-Ľubochňa, ktorému v prerušenej I. lige, skupiny východ v kategórii WU 19 patrí druhá priečka, len o skóre sa vedúcim Bardejovom.

„Začínala som ako desaťročná s basketbalom, no potom na Základnej škole Klačno bol otvorený futbalový krúžok pre dievčatá, čo ma zlákalo. Najprv som hrávala v poli, no raz vznikla situácia, že chýbala ´baba´ do brány. Tak som zdvihla ruku a už dva roky chytám. Rok som chodila aj na stolný tenis a sedem rokov trvalo moje tancovanie v detskom folklórnom súbore Liptáčik. Rodičia boli skôr za túto skôr dievčenskú aktivitu, no som im vďačná, že mi dovolili vybrať si. V tomto smere u mňa jednoznačne prevážil futbal,“ rozhovorila sa 18 – ročná dievčina.

S rozhodcovskou píšťalkou či zástavkou svoju cestu Nina spojila viac – menej náhodou. „Začala som mať problémy s kolenami, z toho pramenili aj obavy, či sa budem môcť naďalej venovať svojmu obľúbenému športu. Lekár tvrdil, že nič sa nedeje, že bolesti sú spôsobené rastom. Keď to už trvalo príliš dlho, prešla mi hlavou myšlienka, zostať pri futbale v pozícii rozhodcu. Neskôr sa aj nohy umúdrili.“

Vstup na rozhodcovskú scénu nebol síce jednoduchý, tak ako na každom novom poste človek musí získať najprv trochu ostrohy i vyzbrojiť sa aspoň základnými skúsenosťami. „Môj debut sa mal konať v pozícii hlavnej rozhodkyne pri malých chalanoch. Ten zápas sa napokon zrušil a tak premiéra sa posunula na stretnutie ´dospelákov´. Bol to poriadny krst ohňom. Musela som si zvykať na niečo úplne nové. Kde – čo som si od hráčov vypočula. No je nevyhnutné, aby človek prešiel aj takouto skúškou,“ vyznala sa najmladšia rozhodkyňa v Liptove.

Sú rôzne typy futbalistov a preto aj ich reakcie na strážcov futbalových noriem majú množstvo odtieňov. „Starší hráči si zväčša povedia svoje, no vzápätí upokoja sa, samozrejme nie všetci. No zažila som tiež, že 13 – ročný chlapec stál meter odo mňa a za minútu mi niekoľkokrát vynadal. Snažila som sa ho nevšímať, sústrediť sa na hru a nedať sa vyprovokovať. Sama som bola prekvapená, ako som to zvládla,“ vypichla Nina Lacková, ktorá postupne si rozhodcovské remeslo veľmi obľúbila. Momentálne však je, ako aj ostatní, bez svojho športového koníčka. „Futbal mi veľmi chýba. Súčasná karanténa je nepríjemná, vidím v nej jediné pozitívum, že nemusím chodiť do školy. Tréner Ľuboš Žihlavník nám posiela nejaké plány, takže doma cvičím, sem – tam si vybehnem a absolvovala som aj pár individuálnych brankárskych tréningov. No nie je to no, skôr len také udržiavacie. Neviem sa dočkať, kedy sa zase vráti športový život.“