Člen Siene slávy LFZ G. Mataj a jeho futbalové niľníky

Člen Siene slávy LFZ G. Mataj a jeho futbalové niľníky

RedakciaŠport18.3.2021

Dlhé roky jeho funkcionárska dráha bola zviazaná s „koženou“ pod Čebraťom. Keď dovŕšil dôchodkový vek, na krátky čas skončil, no predsa sa vrátil, aby pokračoval na novej, bešeňovskej adrese. Reč je o Gustávovi Matajovi, ktorý sa radí do (zatiaľ) poslednej várky regionálnych osobností, čo rozšírili Sien slávy Liptovského futbalového zväzu (LFZ).

Nikdy síce súťažne futbal nehrával, avšak dodnes je náš najpopulárnejší šport, neoddeliteľnou súčasťou jeho života. „Po návrate zo základnej vojenskej služby, som v dvadsiatich dvoch rokov. ako šofér autobusu išiel s ružomberským A mužstvom na zájazd do Bulharska. To bol môj prvý dotyk s futbalom. Potom som viac – menej pravidelne vozil futbalistov a iných športovcov. Ako 25 – ročný som už fungoval v tamojšom oddielu, najprv ako vedúci družstva žiakov a neskôr som bol v rovnakej funkcii tiež pri iných tímoch. O päť rokov na to ma zvolili do výboru futbalového oddielu Telovýchovnej jednoty Bavlnárske závody,“ zalovil v pamäti dnes 72 – ročný G. Mataj.

Ako funkcionár sa dostal aj do rady Slovenského futbalového zväzu, kde pôsobil tri funkčné obdobia. „Doma“ zastával funkciu tajomníka futbalu a neskôr aj celej telovýchovnej jednoty až do jej rozdelenia na samostatné subjekty. Bol aj pri zrode športových tried na Základnej škole Rybárpole a ostatných futbalových útvarov talentovanej mládeže v Ružomberku. Po dlhej anabáze pod Čebraťom si na tri roky odskočil do Liskovej, kde sa ako čelný funkcionár tešil z troch postupov.

Po návrate do materského klubu, šéfoval mládeži, vykonával funkciu vedúceho „béčka“, ktoré sa z V. ligy vyhuplo až do druhej najvyššej súťaže a potom rovnaký post zastával pri prvoligovom A tíme.

Dovŕšil som 64 rokov, a to bol zároveň koniec mojej éry v MFK Ružomberku. Už rok som si užíval dôchodok, keď v Potoku, kde máme chalupu, začal za mnou chodiť predseda futbalového oddielu v Bešeňovej Emil Antol, či by som nezobral u nich miesto tajomníka. Keďže mužský futbal som už nechcel robiť, prikývol som na mládež,“ pokračoval člen Siene slávy LFZ. „Pri našej dohode som zdôraznil, že ako s trénerom, aby so mnou nerátali, no napokon sa začal venovať detičkám od päť do desať rokov. V tom čase v Bešeňovej nemali žiadne mládežnícke družstvo a dnes je postavená kompletná pyramída – kategórie U 9, U 11, U 13, U 15 a U 19,“ objasňoval Gustáv Mataj, manažér mládeže OŠK Bešeňová a kouč tamojšej „trinástky“ a pätnástky“, ktorý na záver ešte pripojil: „V sedemdesiatke som si spravil aj trénerský kurz.“

© 2024 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia