Čo povedali futbaloví internacionáli pri ružomberskej návšteve

RedakciaŠport23.5.2022

Veľký lesk slávnostnému aktu odovzdávania strieborných medailí ružomberským futbalistom za 2. miesto vo Fortuna lige ročníka 2021/2022 dodala účasť mimoriadnych hostí. Hráčom, členom realizačného tímu a klubovým funkcionárom vzácne metále na krk vešali dvaja majstri Európy z roku 1976 z Belehradu Karol Dobiáš a Antonín Panenka a spolu s nimi aj ďalšia legenda československej „koženej“ Jozef Chovanec. Všetci traja z Prahy do Ružomberka merali cestu na pozvanie majiteľa MFK Ružomberok Milana Fiľa.

„Bol som úplne nadšený, keď mi zavolal pán Fiľo, či by som neprišiel na posledný zápas jeho mužstva proti Seredi. Hneď mi hlavou prebehlo množstvo spomienok na krásnu prácu v Ružomberku a som veľmi rád, že tu môžem byť,“ vyznal sa Chovanec, ktorý v sezóne 2013/2014 pôsobil aj pod Čebraťom, najprv v pozícii viceprezidenta pre šport a v priebehu jarnej časti ako tréner prevzal A mužstvo a s ním obsadil štvrtú priečku. „Najradšej spomínam na ľudí, ktorí boli spojení s miestnym futbalom, na hráčov i divákov. Také podmienky ako v Ružomberku, som počas svoje trénerskej kariéry málokde našiel. Nesmierne som si vážil podporu klubu. Prioritou vtedy nebolo, že sa v MFK stanem trénerom, pán Fiľo ma požiadal, aby som prišiel nejakým spôsobom pomôcť. Snažili som sa odviesť maximum,“ pripojil 52 – násobný čs. reprezentant, ktorý bol aj štyrikrát (1985 – 1988) laureátom federálnej ankety Jedenástka roka, ktorá sa slávnostne vyhodnocovala práve v centre dolného Liptova.

„Samozrejme, že sledujem slovenský futbal,“ vyhlásil Dobiáš, len mimochodom s Trnavou päťkrát majster Československa. „Stále Trnavu a teraz kvôli Milanovi Fiľovi, s ktorým sa pravidelne stretávam na Bohemke, aj Ružomberok. V tomto meste som asi prvý raz, no ak príde ďalšie pozvanie, zase rád pricestujem. Videl som aj nejaký zápas tamojšieho mužstva. Z mladých hráčov som nikoho nepoznal, no Ružomberok zapôsobil na mňa ako behavý tím“. Niekdajší obranca a po skončení hráčskej kariéry, tréner, dostal tiež otázku, čo ho nemrzí, že Ružomberok vo Fortuna lige predbehol jeho Spartak. „To mi nevadí. Bol som veľmi šťastný, že Trnava získala Slovenský pohár. Keď v predĺžení Azevedo otočil výsledok na 2:1, naskočila mi husia koža. Slovan chcel double, ale Trnava mu ho zobrala,“ odvetil Dobiáš.

Panenka na ružomberský štadión meral cestu opäť po ôsmich mesiacoch. „Teší ma, som bol pri štarte série dobrých výsledkov tohto mužstva. Začalo sa to za mojej prítomnosti víťazstvom nad Slovanom Bratislava 1:0. Možno aj moja návšteva niečo priniesla… Všetko si však ´kluci´ vybojovali na ihrisku. Preto som veľmi rád, že samotným hráčom môžem zagratulovať. Zároveň im trochu aj závidím, keďže s Bohemiansom som nikdy v lige nebol druhý, maximálne tretí. Získal som síce rakúsky titul s Rapidom Viedeň, ale to je iná kapitola,“ dal sa počuť muž, ktorý má na svojom konte 59 „repre“ čiarok. Keďže v ten deň sa osemdesiatky dožíval bývalý fenomenálny brankár, tiež zlatý z Belehradu Ivo Viktor, Panenka v súvislosti so svojim „vršovickým dloubákom“, ktorým úspešne zavŕšil penaltový rozstrel vo finále ME´76 proti Nemcom, niečo na čerstvého jubilanta prezradil: „Všetci vopred vedeli, hráči i členovia realizačného tímu, akú jedenástku, v prípade potreby, sa chystám kopnúť. Nikto mi to nevyhováral, akurát Ivo Viktor. Keďže sme boli spolu na izbe, pohrozil mi, že ak to spravím, zostanem vymknutý. O šiestej ráno ma ale do ´pokoja´ predsa pustil.“