D. Rusiňáková opäť v zápasových štatistikách

RedakciaŠport22.11.2020

V 27. min. zápasu 9. kola extraligy pod ženskými košmi MBK Ružomberok – Piešťanské Čajky (64:65) prvý raz na svojej novej basketbalovej adrese dostala priestor Dominika Rusiňáková, ktorá ešte začiatkom októbra zavítala do Koniarne. Pre 26 – ročnú Popradčanku, predtým aj so zahraničnými zastávkami – štyri roky v Rakúsku (UBI Graz a Flying Foxes Viedeň) a jedna sezóna v Čechách (Slávia Praha), bol to zápasový návrat, zatiaľ trvajúci len niečo cez päť minút, po dlhej pauze, ktorú si vypýtala plastika predného krížneho väzu na pravom kolene. Zvedaví sme preto boli na pocity hráčky, ktorú vážne zranenie vyautovalo z podkošovej scény vo februári 2019.

Ako by ste opísali svoj návrat?

„Netajím, strašne som sa na túto chvíľu tešila. Navyše išlo o veľmi dôležitý a náročný zápas. Motivácia bola ohromná, tá utlmila aj prípadný strach či obavy. Nešla som ešte do dákych ťažkých vecí, alebo situácií. Som rada a vďačná trénerovi, že mi dal na tých pár minút príležitosť a že som aj jedným košom ´babám´ pomohla. Hoci stretnutie skončilo napokon pre nás smutne, z reštartu ma hrial príjemný pocit.“

Nemuseli ste v hlave zaháňať myšlienky, či operované koleno pobyt na palubovke vydrží, či sa náhodou zase nezraníte?

„Vôbec, nad takými vecami som sa absolútne nezamýšľala, povedala som si, že som pripravená. Preto o nejakých pochybnostiach nemohla byť ani reč.“

Piešťany vytiahli fyzicky náročný basketbal, čo poviete?

„Áno, hrali agresívne, no nie zákerne a zároveň veľmi organizovane. Vždy som radšej nastupovala proti družstvám, ktoré majú nejaký systém a organizáciu hry.“

Všimli sme si, že na lavičke neustále svoj tím burcujete, povzbudzujete, to máte v popise práce?

„Odjakživa som takto nastavená. Človek potrebuje podporu na ihrisku i na lavičke. Keď aj nevládze, musí ho niekto potiahnuť, vliať mu sily.“