D. Takáč chodí behať, cvičí a venuje sa partnerke

RedakciaŠport17.3.2020

Sú doma, na štadión či do vlastnej kabíny nemôžu ani nakuknúť. Karanténa platí aj pre hráčov A mužstva MFK Ružomberok. O zápasovej a tréningovej výluke sme hovorili s 22 – ročným stredopoliarom MFK Ružomberok Daliborom Takáčom, ktorý od januára 2017, čo prišiel z FC VSS Košice, pôsobí pod Čebraťom.

Aké sú to pocity, keď futbalista zrazu „stojí“ a nemôže hrať, ani plnohodnotne trénovať?

„V takejto situácii sa ešte nikto z nás neocitol. Momentálne ideme podľa individuálnych plánov. Chodím behať do peknej okolitej prírody, ktorá ponúka veľa možností. Najviac poznám Čutkovo a Hrabovo. Teraz si vyberám predovšetkým miesta, kde je čo najmenej ľudí. Nuž a doma každý deň cvičím, posilňujem.“

Ako sa kamarátite v tejto dobe s nosným tréningovým prostriedkom behom?

„Nemám s kilometrami problém, beh jednoznačne k futbalu patrí, je jeho neoddeliteľnou zložkou. Takže treba sa s ním popasovať.“

Nahlasujete odbehnuté kilometre kondičnému trénerovi Tomášovi Bartkovi?

„To nie, ale bežecký tester neoklamete. Všetko sa dá skontrolovať.“

Pripúšťate si aj katastrofický scenár, že futbalová sezóna sa nedohrá?

„Uvidíme, čo sa udeje, od nás to nezávisí. Samozrejme prioritou je zdravie. Veľmi si však želám, aby sa súťažný ročník dokončil, veď sme aj v semifinále Slovenského pohára. Ak nadriadené orgány vystavia futbalu stopku, budeme to musieť rešpektovať.“

Boli ste zvyknutý skoro celé dni tráviť na štadióne, ako teraz nakladáte so značnou porciou voľného času?

„Som doma a okrem už spomínanej individuálnej prípravy, sa venujem priateľke. Spolu vybehneme aj niekde do prírody.“

Ste v pravidelnom kontakte so spoluhráčmi, rozoberáte aktuálne udalosti?

„Samozrejme, voláme si alebo píšeme. Zvlášť som takto v spojení s Martinom Regálim, Michalom Jonecom, Matejom Čurma a s ďalšími mladšími hráčmi.“