Dnes má bývalý futbalový reprezentant V. Hyravý šesťdesiat

RedakciaŠport26.11.2022

V lete 1996, po angažmánoch v Žiline, v Dukle Banská Bystrica, v Baníku Ostrava a vo francúzskom FC Toulouse sa vrátil domov, na Liptov, aby svoju vážnu hráčsku kariéru zavŕšil tam, kde ju aj odštartoval, teda pod Čebraťom. Reč je o bývalom skvelom futbalistovi Viliamovi Hyravom, 11 – násobnom československom a 5 – násobnom slovenskom reprezentantovi, ktorý sa dnes (26. novembra) dožíva okrúhlych šesťdesiatin.

„Keď som prišiel späť do Ružomberka, hneď na začiatku som sedel s Milanom Fiľom, ktorý už vtedy klub výrazne podporoval. Pamätám si to, ako keby to bolo dnes. Pili sme kávu a išli sme si aj pofajčiť. Kým alkoholu som nikdy neholdoval, o cigaretke to nemožno povedať. Akurát som čakal, akú ´nóbl´ krabičku pán Fiľo vytiahne. Bola to debata o hocičom a napokon došlo i k potykaniu. Tiež som Milanovi povedal, že dám krk na to, že Ružomberok si v novej sezóne vybojuje postup do prvej ligy a ja mužstvu maximálne pomôžem. Tak sa aj stalo,“ oprášil jednu milú spomienku Hyravý, dlhoročný stredopoliar, ktorý v drese Ruže postupne prešiel na post libera.

Náš jubilant s „koženou“ začínal v Bielom Potoku, kde ako 16 – ročný nastupoval za mužov v krajských majstrovstvách. Po základnej vojenskej službe v Jičíne, jednu sezónu ukrojil v ružomberskom drese a nasledoval prestup k „šošonom“. Jeden futbalový rok si Vilo pripísal aj v krajine Galského kohúta. V Toulouse, v klube najvyššej tamojšej súťaže to nemal jednoduché, veď po príchode nevedel ani slovo po francúzsky a musel sa dorozumievať aj rukami-nohami. V silnej konkurencii sa však dokázal presadiť. „Asi jediné, čo ľutujem, pričom ostatné všetko vysnené sa mi aj naplnilo, že som v FC Toulouse nepridal ešte aspoň jednu sezónu. Dcéra Lenka už mala ísť do školy a menšia Pavlínka mala rok a pol, tak sme sa aj s manželkou rozhodli vrátiť domov,“ podotkol Hyravý.

V ružomberských farbách profesionálne kopačky zavesil na pomyslený klinec ako 39 – ročný v zápase s Trenčínom (4:1), v ktorom dva razy skóroval. Potom Vilovi funkcionári pripravili ešte oficiálnu rozlúčku, keď v máji 2002 nastúpil na dvadsať minút v stretnutí proti Petržalke (3:0).

Z trénerskej kariéry čerstvého šesťdesiatnika a laureáta poslednej federálnej Jedenástky roka (1989) zvlášť treba spomenúť rolu asistenta hlavného kouča Františka Komňackého pri ružomberskom „double“ v sezóne 2005/2006 a predtým vo funkcii hlavného trénera zisk majstrovského titulu so staršími dorastencami MFK.