Dnes oštepárska dáma oslavuje sedemdesiatku

RedakciaŠport13.11.2022

Bola to fenomenálna oštepárka. Stala sa prvou ženou na Slovensku, ktorá prehodila 50 metrovú hranicu a to v roku 1973, keď jej rozhodcovia namerali 50,26 m. Prvý raz sa Elena Burgárová, za slobodna Kubáňová, ktorá dnes oslavuje svoje sedemdesiate narodeniny, dostala na čelo československých historických tabuliek v sedemdesiatom šiestom výkonom 59,08 m. Z premiérového prekonania šesťdesiatmetrovej méty sa tešila v jeseni 1981, keď 600 - gramové náčinie poslala do vzdialenosti 60,12 m. Napokon osemkrát prekonala československý rekord, pričom osobné maximum 66,56 m dosiahla 6. augusta 1984 na medzinárodných pretekoch AX-PS-CX v Nitre.

Burgárová má za sebou množstvo reprezentačných štartov s levom na prsiach. Bola tiež na dvoch majstrovstvách Európy 1978 v Prahe a 1982 v Aténach a na vôbec prvých majstrovstvách sveta atlétov v osemdesiatom treťom v Helsinkách. Akurát olympijská túžba sa našej atlétke nenaplnila. „V sedemdesiatom deviatom sa mi narodila dcéra Andrea, rok na to bola olympiáda v Moskve. Tú som už ale nestihla. Snažila som sa dobehnúť tréningové manko, napokon štrnásť centimetrov chýbalo k splneniu limitu. Nuž a o štyri roky neskôr do Los Angels sa necestovalo. Socialistické štáty olympijské hry v Amerike pod tlakom Sovietskeho zväzu bojkotovali.“ objasňovala naša jubilantka.

Dievčina, ktorá pochádza z obce Divina-Lúky v Žilinskom okrese, do ružomberského atletického oddielu vstúpila v roku 1971. Pod Čebrať ju pritiahli futbaloví funkcionári. Hela vtedy pod Dubňom spájala „koženú“ s kráľovnou športu. Na zelenom trávniku bola známa ako ortuťovitá krídelníčka a oštep, hlavne vďaka švihu v pravej ruke, jej už lietal cez 40 m. „Peter Obdržálek, ktorý bol dlhé roky dušou atletiky v Ružomberku, vedel o mne z pretekov. Nuž a presvedčil ma na prestup. Za ženy som hádzala nielen oštep, ale pomáhala aj v ligovej súťaži vo vrhu guľou. Keďže ženský futbal v Ružomberku padol, postupne sa zo mňa stala už iba oštepárka. V tom čase atletika v meste bola v plnej sláve,“ vravela ďalej E. Burgárová.

Najviac sezón absolvovala v ružomberských farbách, jednu aj za Vítkovice a dve v pražskej Sparte. Keď v jeseni 1981 bola s ružomberskou výpravou na mítingu v Záporoží, dostala do obrovských problémov rozhodcov. „Pásmo, ktoré mali organizátori k dispozícii, nestačilo na to, aby zmerali môj pokus. Podarilo sa im však zohnať ďalšie, to nadstavili a bol z toho československý rekord 63,90. Potom nastali opäť patálie, hľadalo sa oficiálne tlačivo, ktoré bolo nutné vypísať, aby môj výkon mohol byť uznaný,“ priblížila E. Burgárová jednu zaujímavú príhodu.

Po Obdržálekovi Elenu trénoval Milan Fronko, ďalej dvanásť rokov to bola olympijská víťazka z roku 1952 Dana Zátopková a nejaký čas i Jaroslav Šmíd, vtedajší kouč a manžel svetoznámej guliarky Heleny Fibingerovej.

Súčasťou vrcholovej atletiky bola dnešná narodeninová oslávenkyňa do roku 1986. Neskôr úspechy slávila aj na veteránskych súťažiach, keď tri razy sa stala svetovou šampiónkou. Po reprezentačnej kariére učila na Základnej škole Martina Kukučína v Dolnom Kubíne, kde sa venovala aj najmladšej atletickej zmene. Jedno funkčné obdobie Elena Burgárová bola tiež poslankyňou Mestského zastupiteľstva v Ružomberku.