Futbal v Liskovej má deväťdesiat rokov

Futbal v Liskovej má deväťdesiat rokov

RedakciaŠport26.6.2022

Najprv tamojší trávnik patril žiakom, potom si domáci dorastenci zahrali proti svojim rovesníkom z Ľubochne (1:3) a napokon tamojší účastník šiestej ligy vyzval treťoligovú Liptovskú Štiavnicu (1:6). Tieto výsledky ale včera neboli dáko dôležité. Všetko, čo sa dialo na ihrisku OŠK Lisková len vyskladalo oslavy úctyhodných deväťdesiatych narodením „koženej“ v dedine.

V roku 1932 skupina nadšencov na čele so Štefanom Durajom, Ondrejom Demkom, Ferdinandom Laukom, Karolom Kubalom a Jozefom Lukáčom založila futbalový oddiel ŠK Lisková a jeho prvým predsedom sa stal Rudolf Prokop. Prvý historický zápas sme odohrali v júli 1932 proti ŠK Likavka,“ pripomenul v úvode svojho krátkeho pohľadu do histórie miestny starosta a predseda OŠK Lisková Jozef Murina.

Postupne sa menili názvy, pod ktorými liskovskí futbalisti vybiehali na hraciu plochu. Bol to Železničiar, TJ Lokomotíva, TJ Lokomotíva Družstevník, VTJ Lokomotíva Družstevník a od roku 1996 súčasný Obecný športový klub.

J. Murina hovoril aj o práci s mládežou, o pravidelnej a príkladnej výchove vlastných futbalistov, spomenul viacerých hráčov, ktorí sa uplatnili vo vyšších súťažiach. Tamojší odchovanec Martin Vyskoč sa dostal až na olympiádu, v roku 2000 do Sydney. Svojho času sa v dedine hrala aj štvrtá liga. Oddiel bol známy i medzinárodnými kontaktmi. V osemdesiatych rokoch dokonca na miestny štadiónik zavítalo mužstvo CSKA Moskva.

Súčasťou programu, ktorý mal pod palcom dlhoročný šéf futbalu v obci Pavol Kubala, boli tiež viaceré ocenenia. Za Liptovský futbalový zväz prišiel s plaketou OŠK k „deväťdesiatke“ zagratulovať jeho sekretár Vladimír Hubka. Blahoželania prijímali takisto futbaloví jubilanti. Najstarší bol 95 – ročný Jozef Kubala. „Od malička, takmer do päťdesiatky som hrával len za Liskovú. Ako divák stále chodím na futbal,“ uviedol stále veľmi čulý pán. Medzi pozvanými bol i bývalý hráč Slovana Bratislava, Dukly Banská Bystrica, Tatrana Prešov, či Ružomberka Anton Škorupa. „Keď som skončil v Ružomberku, oslovil ma môj dobrý priateľ Štefan Šeffer, či by som nepomohol. Nuž a stal sa zo mňa hrajúci tréner. Bolo to obdobie prikrášlené i jedným postupom,“ zaspomínal si Škorupa, ktorý vlani oslávil 75 rokov.

© 2025 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia