S futbalom začínal na Orave, odkiaľ aj pochádza. „Vážny“ hráč sa z neho stal pod Čebraťom. Bol pri ružomberskom „double“ v sezóne 2005/2006, potom odišiel do Hannoveru 96. Ďalšími nemeckými zastávkami Erika Jendriška boli Kaiserslautern, Schalke, Freiburg a Cottbus. Po krátke epizóde v Spartaku Trnava, prestúpil do poľskej Cracovie Krakov a potom nasledovali grécke pôsobiská – FC Xanti a FC Volos. Keďže na poslednom rozviazal zmluvu, momentálne je voľným hráčom.
Tridsaťštyriročný Jendrišek, ktorý má na svojom konte 37 reprezentačných štartov, je momentálne doma, na adrese svojho trvalého bydliska, v Bielom Potoku, čo sme využili na položenie niekoľkých otázok.
Odkedy ste na Slovensku a ako trávite voľný čas?
„Pomaly to budú dva týždne a som s rodinou. Po dvoch mesiacoch zase vidím svoje deti osemročného Eliasa a trojročnú Mijanu. Užívam si s nimi každý deň, syna som aj vozil do školy, takže ráno bolo treba o niečo skôr stávať, než bol človek zvyknutý.“
Vráťme sa trochu späť, ako si vybavujte svoj príchod do ružomberského klubu?
„Do Dlhej nad Oravou vtedy prišli dvaja ružomberskí funkcionári Milan Bezák a Peter Obdržálek a predostreli svoj plán, čo najskôr ma stiahnuť. To sa podarilo aj k mojej spokojnosti. Neskôr z toho kroku všetky strany mali pekný osoh. Ružomberok získal titul, vyhral Slovenský pohár, mne pomohol presadiť sa a napokon klub na mne i zarobil.“
Ste ešte v kontakte s bývalými spoluhráčmi?
„Samozrejme, s niektorými, s chalanmi s dorastu alebo z ´áčka´, skoro v dennom. S Petrom Maslom som sa stretol aj osobne. Kvôli súčasným opatreniam, sa však teraz radšej snažím osobným kontaktom vyhýbať.“
Aj počas dlhých rokov v cudzine ste mali informácie, ako sa darí vášmu prvému profesionálnemu klubu?
„Samozrejme, vždy som vedel, čo sa deje v ružomberskom futbale, aké výsledky mužstvo dosahuje, aj s akým kádrom. Dovolím si povedať, že celkove mám veľmi slušný prehľad.“
Elias navštevuje prípravku MFK Ružomberok U 9, čo poviete, pôjde v otcových šlapajách?
„Uvidíme, no zatiaľ sa črtá ako iný typ futbalistu, než som bol ja. Syn je na svoj vek pomerne urastený, naopak, ja som vždy bol len také ´tintítko´. Zatiaľ ho futbal baví a samozrejme, ho len podporujem. V prvom rade to však bude na ňom, ako túto etapu zvládne, či vydrží a ako bude postupovať.“
Spomínate si ešte na váš chlapčenský futbalový sen?
„Ako dieťa som v prvom rade túžil si raz zahrať slovenskú ligu. Sledoval som viacerých futbalistov, jedným z nich bol napríklad Róbert Semeník, proti ktorému som si ešte aj zahral. Tým, že som pôsobil v troch krajinách, hral na majstrovstvách sveta, tak všetky moje futbalové sny boli ďaleko prekonané.“
Máte už nejakú predstavu o najbližšej futbalovej budúcnosti?
„Tú spájam s klubom, ktorý bude čo najbližšie k Ružomberku. Chcem viac času tráviť doma s manželkou a deťmi. Navyše, teraz kvôli Covidu, je aj cestovanie veľmi náročné. Momentálne mám na stole ponuky z Cypru, lenže takáto vzdialená cudzina ma už nezaujíma. Skôr sa obzerám po Česku, Poľsku, poprípade domácej Fortuna lige. Podľa mojich informácií, Ružomberok nejaví záujem o moje služby, tak sa musím obhliadnuť po iných kluboch. Medzi sviatkami, alebo po Novom roku, by malo padnúť rozhodnutie o mojej ďalšej hráčskej kariére.“
Čo pre vás znamenajú Vianoce?
„Predovšetkým čas strávený v kruhu rodiny. Keď som pôsobil akomkoľvek zahraničnom klube, vždy som na tieto sviatky priletel domov. Aby som sa stretol tiež s rodičmi a bratmi. Keď má človek vlastné deti, inú možnosť si už dupľom nepripúšťa. Za každým som si tie chvíle vychutnal.“
Teraz ste trochu v inej situácii, takže ušli sa vám aj nejaké domáce povinnosti?
„Nič špeciálne. Ako som už spomenul, venujem sa hlavne ´deckám´. Je to príjemné, mať zrazu na ne dlhší čas.“
© 2024 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia