Futbalisti rúška nešili, ale balili ich pre občanov

RedakciaŠport3.4.2020

Nestretli sa na zelenom „koberci“, ale za jedným veľkým stolom. Dnes, už druhý deň za sebou, si na pôde Občianskeho združenia Ružomberčan dali rande hráči ružomberského fortunaligistu – Matej Čurma, Dalibor Takáč, Martin Regáli, Lukáš Kojnok, Timotej Múdry, Miroslav Almaský, Matúš Kmeť a Tomáš Bobček spolu s hlavným trénerom Jánom Hasprom.

„Pomáhame ´ózetku´, do obálok vkladáme rúška spolu s letáčikmi, ktoré obsahujú dôležité informácie o koronavíruse. Nuž a budúci týždeň ich budeme roznášať ľuďom. Túto mimofutbalovú aktivitu vnímam veľmi pozitívne. Pomáhame dobrej veci a zároveň je to pre nás príjemné vyplnenie voľného času, ktorého momentálne máme pomerne dosť,“ informoval nás pri vstupe do „dielne“ pravý bek Ruže Matej Čurma.

Haspra predchádzajúci týždeň už s jednou partiou absolvoval misiu s hygienickými produktami po domoch sociálnych služieb a charitatívnych a komunitných centrách dolného Liptova. Teraz, tréner, netréner, vytvoril s hráčmi a s ich partnerkami jednoliaty pracovný tím. „Keďže majiteľ nášho klubu Milan Fiľo v mimoriadne ťažkej spoločenskej situácii finančne podporil výnimočnú pomoc hlavne pre o niečo skôr narodených členov Občianskeho združenia Ružomberčan, je našou povinnosťou a zároveň cťou, priložiť ruku k dielu,“ vravel kouč mužstva spod Čebraťa.

„Je to veľmi cenná dobrovoľná iniciatíva. Páči sa mi, ako sa chalani vynašli, keď si dnes zavolali aj partnerky. V pondelok už plánujeme absolvovať prvý okruh s rúškami. Tie budeme rozdávať našim členom nad 50 rokov,“ dala sa počuť očividne spokojná Jana Streitová z „Ružomberčana“ ktorá už niekoľko dní intenzívne dumá, ako „zodpovedne“ doručiť obálky k ich adresátom.

Chalani si „sáčkovanie“ užívali. „Som veľmi rád, že hlavne v období, keď mám kopec voľna, môžem byť takto prospešný,“ vravel mladý útočník Tomáš Bobček. „Nie je to žiadna namáhavá práca, skôr oddych. Človek sa teší, že môže prísť zase medzi spoluhráčov a zároveň pomôcť starším ľuďom. Nevedel som, že dnes tu budú aj ´baby´, inak by som asi neprišiel sám.“

„Aspoň nám to ide rýchlejšie, takisto spoločnosť je príjemnejšia, keď chlapci stiahli svoje frajerky. Bol som rád, že tréner nás oslovil a môžem byť súčasťou tejto ušľachtilej akcie,“ vravel ďalší mladík, 22 – ročný Lukáš Kojnok, ktorý pripojil aj vlastné pocity z futbalovej karantény. „Je to ťažké byť bez tréningov a zápasov, no musíme to zvládnuť. Zväčša chodím behať do lesíka nad sídliskom Klačno a odtiaľ do Čutkova. Doma cvičím, no sadnem aj na bicykel. Drvivú väčšinu času trávim v byte a do obchodu odskočím iba s rúškom a rukavicami.“