Hovorili sme s kapitánkou futbalovej Ruže M. Adamčiakovou

RedakciaŠport23.7.2021

Prvý pokus o návrat do najvyššej súťaže futbalistkám MFK Ružomberok v sezóne 2019/2020 „zatrhla“ pandémia. „Baby“ mali nádejne rozohranú svoju skupinu druhej ligy, lenže Slovenský futbalový zväz všetky súťaže, ktoré zastrešuje, až na II. ligu mužov, pre koronavírus anuloval. Už sa zdalo, že aj ďalšie úsilie dievčat pre COVID-19 vykrváca. Ružomberské družstvo v nedokončenej východnej skupine II. ligy trónilo bez prehry na čele tabuľky, lenže tímy neodohrali ani polovicu zápasov a tak nemohol prísť k slovu novelizovaný hrací poriadok. Dve družstvá Bardejov a Poprad sa neprihlásili a tak riadiaci orgán oslovil lídrov druhých líg – Nové Zámky a Ružomberok. Tie napokon aj naplnili prvoligovú desiatku. O ženskom tíme MFK Ružomberok sme hovorili s jeho 23 – ročnou kapitánkou Monikou Adamčiakovou.

Neprestávali ste veriť, že to opäť nevyjde, keďže dlho sa nič nedialo?

„V tejto dobe stačí jedno nariadenie alebo opatrenie a sezóna je skončená. Myslím, že sme to brali tak, ako to bolo. Patrila nám prvá priečka, no viac sme spraviť nemohli. Rozhodnutie, či sa po dvoch rokoch vrátime do najvyššej súťaže, nebolo v našich rukách. Myslím si, že niekde v kútiku duše asi každá z nás aspoň trochu dúfala, že konečne by to mohlo vyjsť.“

Čo to pre vás elitný status znamená?

„V mojom prípade ide o naplnenie vytúženého cieľa. Počas druholigovej etapy som bola presvedčená, že je v silách nášho kolektívu zase si vybojovať prvú ligu. Nezakrývam, som šťastná, že sa môžeme opäť konfrontovať s tými najlepšími celkami na Slovensku.“

Čaká vás úplne iný level, čo vy na to?

„Je to pravda, zápasy budú oveľa náročnejšie. Vnímam to však ako pozitívum, pretože ak chcete napredovať, musíme sa na ihrisku stretávať s kvalitnými súperkami.“

Čo môže byť najťažšie?

„To nebude celkom o futbale. Problém tkvie inde. ´Baby´ študujú po celom Slovensku a ešte k tomu aj pracujú. V takomto prípade i z časového hľadiska bude náročné cestovanie na zápasy, no musíme sa s tým vysporiadať.“

Ako si vybavujete posledné účinkovanie v I. lige?

„Celkom jasne, bola som po artroskopii a plastike predného krížneho väzu v kolene. V tej sezóne mi neodporúčali ani poriadne trénovať, no napokon som odohrala niekoľko posledných kôl. Smelo môžem vyhlásiť, že sme bojovali zo všetkých síl a nezaslúžili sme si vypadnúť. Žiaľ, neodrazilo sa to v bodovom zisku. Bolo mi vtedy veľmi ľúto, že to nevyšlo.“

Aké želanie spájate s novou sezónou a čo by ste nechceli zažiť?

„Prajem si, aby sme do každého zápasu išli naplno a odhodlane a zároveň, aby si dievčatá ligu užili. Chcela by som, aby sme hrali to, čo vieme a kolektív bol dostatočne motivovaný zabojovať o každý jeden bod. Dôležité bude, aby sa družstvu vyhýbali zranenia, ktoré nás kvárili v posledných zápasov v prvej lige. Určite nechcem zažiť, aby sa zasahovalo do športového diania kvôli pandémii.“