Pod vedením trénera Petra Struhára, ktorý v lete zasadol na ružomberskú lavičku, mužstvo prešlo herným obrodením, čo sa premietlo aj do tabuľkového vysvedčenia a zisku 35 bodov (16 doma/9 zápasov a 19 vonku/10 zápasov).
Ste tretí za Slovanom a Trnavou, chýba vám niečo k úplnej spokojnosti?
„Skôr by som povedal, že užívam si krásnu jeseň. Premietam si naše zápasy, pohodu chalanov na tréningoch, skvelú klímu v kabíne. S tým, čo mužstvo dosiahlo, som veľmi spokojný a teším sa na jarnú časť.“
Veľmi dôležitý a zároveň aj prestížny posledný zápas v Dunajskej Strede (0:0) bol pre vás špecifický, keď ste ho pre karanténu, mohli sledovať len pri obrazovke, čo vy na to?
„Určite. Aj z domu som sa snažil chalanom pomôcť, aby ich dáko nevyrušilo, že nemajú hlavného trénera na lavičke. Motivoval som mužstvo aj formou predzápasovej prezentácie. Strašne som si želal, aby sme posledný zápas v roku neprehrali a vyšlo to.“
Po siedmich kolách mal Ružomberok síce len jednu prehru na svojom konte, s Dunajskou Stredou (1:2), avšak na druhej strane tiež iba jediný plný bodový zásah so Sereďou (3:2, v Trnave), pokojne ste vtedy spávali?
„Po žiadnom zápase nespím dobre. Tak tomu bolo aj počas mojej aktívnej hráčskej kariéry. Vždy som si ešte večer stretnutie doma pozrel. Každý duel, bez ohľadu na výsledok, nás niekde posúval. Tak som sa pozeral na naše vystúpenia, vždy som sa tešil už na najbližšie. Bola to ďalšia príležitosť, aby sme niečo zmenili. Nuž, a dočkali sme sa aj bodov.“
Necítili ste vo vedení klubu z remízovej pasáže zvýšenú nervozitu?
„Nehovoril by som o nervozite, skôr som vo vedení vnímal nejaké obavy. Aj keď som sedel s manažérom Milanom Bezákom, vravel som mu, že nechcem, aby niekto v klube myslel negatívne, od upratovačky, cez trávnikárov, až po trénerov a manažment. Takisto bez ohľadu na kvalitu súpera, veď každý zápas sa začína od 0:0. Verili sme si aj proti Slovanu (1:0) a prišiel zlom.“
Čo všetko sa zmenilo od dohrávky 3. kola s majstrom?
„Naša sila a odvedená práca sa začala premietať aj do bodov. Tým si chlapci začali viac veriť, o to ľahšie sa s nimi robilo. Súperi museli brať Ružomberok oveľa vážnejšie, každý si dával na nás pozor. Veď sme jediný tím, ktorý dokázal v jeseni zdolať Slovan.“
Nielen mužstvo, ale i jednotlivci upozornili na seba svojimi výkonmi, nemáte obavy, že vypadnú niektoré „súčiastky“ z dobre fungujúceho stroja?
„V poslednom období dosť často dostávam takéto otázky. Keď chalani hrajú dobre tímovo, samozrejme, vyskočia aj individuality. Navyše sme mladý kolektív, s perspektívou ďalšieho progresu jednotlivcov. Hráči dokázali držať stabilitu svojich výkonov, preto je len logické, že ostatné kluby si nás viac všímajú.“
Ako sa osvedčila dohoda o striedavých štartoch s treťoligovým Oravským Veselím?
„Dovolím si povedať, že vďaka našej farme, tiež nastal v klube posun vpred. Kým predtým niektorí jednotlivci za rok neodohrali ani jedno súťažné stretnutie, alebo ich zápasová vyťaženosť bola minimálna, teraz ´nestáli´. Pri širokom kádri je to veľmi dôležité. Takisto sa mohli rozohrať chlapci po zraneniach. Spolupráca s Oravským Veselím fungovala veľmi dobre, až na jeden, pre mňa úplne nepochopiteľný prešľap, keď brankár Červeň sa nedostavil na zápas. Hráči, ktorí nastupovali za farmu, sa neskôr v Ružomberku dostali aj do základnej jedenástky.“
Kto bol, podľa vás celkove najlepší hráč jesene a komu patrí takýto status vo vašom tíme?
„Uviedol by som obrancu Kašiju zo Slovana. Z našich hráčov je to jednoznačne Matej Kochan.“
© 2024 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia