Hovorili sme s trénerom staronových majsteriek republiky s J. Sujom

RedakciaŠport4.5.2021

Bolo to v máji 2013, keď Juraj Suja, ktorý predtým viedol ženy ŠBK Šamorín, sa upísal ružomberskému klubu. A v sobotu dosiahol majstrovský hetrik.

Pán tréner, čo pre vás tento čerstvý úspech znamená?

„Strašne veľa. Titul sme dosiahli vo veľmi zložitom období, takisto ťažkom pre šport. Navyše s mladým a neskúseným tímom. Preto si ho cením ešte viac, než predchádzajúce. Pred dvomi rokmi Ružomberok otváral finále ako favorit, vlani kvôli koronavírusu výsledky extraligy boli oficiálne vyhlásené po základnej časti, keď play-off nám nebolo dopriate. Teraz sa dievčatá zase stali majsterkami Slovenska na palubovke.“

Ako by ste pomenovali základné piliere tretieho zlata v rade?

„Musím začať mestom a našim hlavným sponzorom Milanom Fiľom, ktorý klub podporuje aj v týchto, pre ekonomiku a podnikanie nie jednoduchých časoch. Bez adekvátneho finančného zabezpečenia by sa nedalo fungovať. Nuž a jedným dychom treba povedať, že ´baby´ vytvorili skvelú partiu. Tak homogénny kolektív, aj čo sa týka mentálneho nastavenia, som ešte nemal. Tieto ´kočky´ boli ako jedna rodina a stále ťahali za rovnaký koniec povrazu. Možno to bolo spôsobené aj tým, že nás bolo málo, a tak strašne držali pokope. To nás priviedlo k úspechu.“

Máte za sebou osem sezón v ružomberskom klube a upísali ste sa aj pre deviatu, ako vnímate tamojšie prostredie a vytvorené podmienky?

„Na Ružomberok som si veľmi zvykol, cítim sa tu naozaj dobre. Z roka na rok čoraz viac spoznávam krásnu okolitú prírodu. Som človek, ktorý obľubuje koncepčnosť. Možno som staromódny, ale považujem sa za taký stály typ, ktorý verí práci, ktorá na seba nadväzuje. Takisto staviam na vzťahoch medzi ľuďmi. V MBK sa vytvoril veľmi dobrý pracovný kolektív. To isté platí aj o hráčkach. Tým netvrdím, že všetky doterajšie sezóny boli jednoduché. Som vďačný za dôveru od ľudí, ktorí sú nado mnou a dávajú mi priestor.“

Ako sa pozeráte smerom dopredu, v ústrety ďalšej sezóne?

„Hoci jeden extraligový ročník práve teraz skončil, už sa teším na prípravu ďalšej sezóny. Momentálne dostávame nejaký obraz o tom, s čím môžeme rátať. Od toho sa bude odvíjať aj skladba družstva. Určite máme ambíciu vrátiť sa do pohárovej Európy, hoci všetci dobre vieme, že to bude ťažké. Medzinárodné konfrontácie sú nevyhnutné, aby hráčky mohli napredovať a spolu s nimi i my všetci v klube.“

Počas ružomberského angažmánu sa z vás stal aj kouč národného družstva žien Slovenska, s ktorým ste postúpili na majstrovstvá Európy. Dá sa povedať, že ide o napĺňanie vašich kariérnych snov a túžob?

„Súhlasím s týmto konštatovaním. Veď, kto by nechcel trikrát za sebou vyhrať extraligu, azda každý by sa tiež rád stal trénerom reprezentačného kolektívu. Za to všetko, čo som dokázal, som vďačný hráčkam a ľuďom okolo mňa. Veľmi si vážim možnosť viesť národný tím. Mám radosť, že dievčatá nádej, ktorá sa do nich vkladala, pretavili v postup na európsky šampionát.“