Hovorili sme so S. Šefčíkom o jeho parádnom comebacku

RedakciaŠport20.11.2021

Posledný predchádzajúci zápas odohral 15. mája 2021 v drese Nitry práve v Ružomberku, ktorí domáci vyhrali 2:0. V lete zmenil futbalovú adresu a spod Zobora zavítal do centra dolného Liptova. S novým klubom ale dlho nezarezával, na sústredení v poľskej Opalenici sa (29. júna) zranil v prípravnom dueli proti Pogoňu Štetín (1:0). Odvtedy takmer nebolo počuť o Samuelovi Šefčíkovi. Až do včerajška, keď v stretnutí 15. kola našej najvyššej súťaže s Trenčínom (3:0) sa vrátil na trávnik - v 65. min. vystriedal Rymarenka a o tri minútky aj skóroval.

Máte za sebou krásny návrat do zápasového kolotoča, čo vy na to? - znela prvá otázka na 25 – ročného ofenzívneho stredopoliara, ktorý proti AS si pripísal 63. fortunaligový štart a siedmy gólový nástrel.

„Veru, nečakal som, že takto to vyjde. No trochu som tušil, že možno konečne už vybehnem na ihrisko, Som strašne rád, že sa to podarilo a ešte aj so streleckým zápisom.“

Ako by ste opísali gólový moment?

„Tréner vravel, že Trenčania sa už budú viac vysúvať dopredu a treba si počkať na vhodnú chvíľu, keď sa uvoľní priestor na ich polke a naskytne možnosť dostať sa až za obrancov. Presne to sa stalo. Dalibor Takáč ma videl, pričom ešte som si aj zakričal a šikovne pichol na mňa loptu. Nejakým dotykom som si ju posunul a keď som zbadal, že brankár je trochu vonku, mojim zámerom bolo namieriť vedľa neho.“

Bol to expresný zásah, veď ešte ste sa na hracej ploche ani neaklimatizovali, čo poviete?

„Trénerovi vyšlo striedanie a ja som len šťastný, ako to skončilo. Taký rýchly gól som ešte v živote nedosiahol.“

Ružomberok takto odskočil na 3:0 a tým bol vlastne zápas vybavený.

„Myslím si, že po tomto góle sme sa trochu upokojili. Aj keď Trenčín ku koncu mal nejaký tlak, veď disponuje nemalou kvalitou, už sme to ustáli.“

Asi niekoľko mesačnú zápasovú výluku ste nepredpokladali, čo bolo za ňou?

„Naozaj som takú prestávku nečakal. Najprv to bol len meniskus, no potom sa ukázalo, že trochu sú zasiahnuté aj väzy v kolene. Už vtedy bolo zrejmé, že všetko sa predĺži. Som však strašne rád, že som späť. Poďakovať sa musím do Banskej Bystrice, kondičnému trénerovi Romanovi Švantnerovi a jeho chlapcom. Tam ma dávali dokopy.“

Ako ste celé obdobie znášali?

„Predovšetkým psychicky to bolo nesmierne náročné, veď predtým som sa s ničím podobným nestretol. Moje poďakovanie tiež patrí rodine, ktorá mi ohromne pomáhala.“

Kedy ste sa v tréningovom procese pripojili k mužstvu?

„Vážnejšie som začal trénovať týždeň pred reprezentačnou prestávkou. Chalani sa ale snažili nedohrávať súboje, zaobchádzali so mnou dosť opatrne. Tento týždeň som už išiel naplno. Aj na Slovane ma tréneri posadili na lavičku, aby som si trochu zvykol na nejaký zápasový stres. A teraz prišli prvé minúty.“